Trenčín

Príhovor primátora

Mesto Trenčín je prirodzeným centrom stredného Považia z pohľadu histórie, ale aj novodobých dejín, keď bolo v roku 1996 v rámci nového územného členenia Slovenskakonštituované ako sídlo Trenčianskeho kraja. Tento rok si pripomíname už 1825. výročie existencie originálneho dokladu o prítomnosti legionárov na území dnešného Trenčína. Je ním rímsky nápis na hradnej skale dokumentujúci existenciu vojenskej pevnosti, ktorý považujeme za rodný list nášho mesta. V histórii Trenčína existuje mnoho významných zlomov, ktoré výrazne ovplyvňovali život jeho obyvateľov, ale aj život ľudí vo vzdialenejších mestách - veď pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky vládol práve z Trenčína. Nielen on si uvedomoval strategickú polohu tohto mesta.

Všetky premeny, obdobia vzletov i pádov, vyústili do súčasnej podoby Trenčína, ktorý je od 1. mája t.r. otvoreným mestom v otvorenej Európe. Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území s celkovou rozlohou 8199,70 ha. K 31.12. 2003 malo mesto 57 545 obyvateľov. Tí všetci žijú v prelomovom období, keď mesto preberá na seba v rámci prechodu kompetencií zo štátnej správy na samosprávu skutočnú zodpovednosť za ďalší vývoj. Ak chceme úspešne a sebavedome vykročiť na cestu rozvoja a konkurencie v rámci Slovenska a aj v rámci samotnej Európskej únie, musíme zrealizovať dôležité úlohy a projekty v oblasti dopravnej infraštruktúry, dobudovania priemyselných zón, či strategických rozhodnutí pri rokovaniach so zahraničnými investormi. Napriek všeobecnému trendu zvyšovania životných nákladov a miestnych daní, bežne nazývaných poplatky, sa Trenčín vybral presne opačným smerom. Zrušením väčšiny poplatkov chce mesto v rámci svojich možností pomôcť peňaženkám svojich obyvateľov i podnikateľov. Investičné výdavky mesta môžu významne ovplyvňovať aj výbory jednotlivých mestských častí. Novým postupom si určili absolútne priority - tri až štyri investičné akcie, ktoré sú súčasťou mestského rozpočtu. Zásadnou zmenou prešlo aj použitie finančných prostriedkov získaných výberom daní z nehnuteľností. Na každú zo štyroch mestských častí je podľa počtu obyvateľov určený balík peňazí, o využití ktorého rozhodujú občania prostredníctvom svojich poslancov, členov výborov mestských častí. Financie je možné použiť na opravu chodníkov, údržbu zelene alebo detských ihrísk a pod.. Trenčín sa stáva lepším miestom pre život. V súčasnosti má najlepšie ratingové ohodnotenie, aké môže mesto na Slovensku získať. Rating odzrkadľuje dobré nakladanie a hospodárenie s prostriedkami mesta. Na základe týchto výsledkov Trenčín získal od významnej bankovej inštitúcie dlhodobý úver s úrokom 2,6% ročne, čo je zatiaľ na Slovensku výnimočný jav. Trenčín je fungujúce a dynamicky sa rozvíjajúce mesto, v súčasnosti jedno z najbonitnejších miest na Slovensku. Patríme navyše medzi jedno z najmenej zadĺžených miest, čo nám umožňuje v tomto období čerpať prostriedky pre jeho rozvoj. Tento základ nám vytvoril skvelú štartovaciu pozíciu pre lepšiu budúcnosť mesta. Zaujímajú sa o nás noví investori, môžeme realizovať veľké investičné akcie a prechod kompetencií pre nás neznamenal taký významný šok, ako pre ostatné slovenské mestá.

Ing. Branislav Celler
primátor mesta

Základné údaje o meste Trenčín:

- rozloha: 81,9 km2
- počet obyvateľov k 31.12.2003 : 57 545
- nadmorská výška: 204 - 262 m n.m.
- napojenie na trasu medzinárodného významu E75, E5O
- letisko: vojenské, civilné - možnosť charterových letov, cargo letov

Úvod

Mesto Trenčín, ktoré pre svoju krásu možno označiť za klenot stredného Považia,
patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Rozkladá sa v údolí rieky Váh na rozhraní
Trenčianskej a Ilavskej kotliny, kde sa Strážovské vrchy a hrebeň Bielych Karpát začínajú od seba vzďaľovať.

Mesto Trenčín leží v nadmorskej výške 204 m v miernom klimatickom pásme. V roku
1996 sa stal Trenčín sídlom Trenčianskeho kraja.

Symboly mestskej správy

Na Slovensku je len málo miest, ktoré si tak ako Trenčín udržali svoj historický
symbol bez väčších zmien po celé stáročia.
Trenčín má vo svojom mestskom znaku veľkonočného baránka, ktorý drží v pysku stuhu
so šesťcípou hviezdou, pravou prednou nohou drží žŕdku zakončenú krížikom na ktorej je
pripevnená štvrtená zástava. Najstaršia podoba tohto symbolu je doložená na pečati, ktorou overili písomnosť trenčianski mešťania v roku 1381. Pravdepodobne sa ňou overila aj najstaršia dochovaná listina z r.1324. Kruhopis okolo baránka znie: SIGILLUM CIVIUM DE TRENCZ (– Pečať mešťanov Trenčína). Pôvod veľkonočného baránka v erbe mesta nie je úplne objasnený, je však veľmi pravdepodobné, že mesto prevzalo túto symboliku od rytierskej rehole johanitov, ktorí do Trenčína prišli okolo roku 1200.

Ďalšie pečatné pamiatky pochádzajú z obdobia, keď Trenčín dostáva od panovníka
významné privilégiá a stáva sa kráľovským mestom (1412). V 15. storočí majú pôvod dve
pečatidlá, ktoré sa nachádzajú v zbierkach Maďarského národného múzea v Budapešti. Jedno (-menšieho priemeru) má gotickou minuskulou napísaný text: + sigilum ciutat trentziniensis (-Pečať mesta Trenčína). Druhé väčšie pečatidlo má kruhopis: + sigilum + libere + cuitatis + trentziniensis (-Pečať slobodného kráľovského mesta Trenčína). Na pečatidlách z r. 1570 je baránok po prvý raz položený na štíte a teda môžeme hovoriť už o skutočnom erbe mesta Trenčín.

V r. 1573 sa baránok dostáva aj na mestskú vežu, v r.1598 je mestský erb nakreslený
do najstaršej mestskej knihy a básnik Valerianus Mader skladá v r.1588 na trenčianskeho
Baránka oslavnú báseň. Vidíme, že v tomto období mesto prejavovalo veľký záujem o svoj symbol.

Na pečatidle z r.1744 nie je na zástavke, ktorú drží baránok, zobrazený rovnoramenný
krížik ale je štvrtená. V tomto období mesto disponovalo svojim ďalším významným symbolom - mestskou vlajkou – ktorá je obsahovo identická s pôvodnou baránkovou zástavou. V dejinách heraldiky na Slovensku je to ojedinelý zjav a je správne, že mesto ho rešpektuje aj v súčasnosti.

Po roku 1945 sa erb začal používať len príležitostne a náhodne. Ku skutočnému
návratu k svojmu erbu mesto dospelo 24.4.1990, keď Mestské zastupiteľstvo schválilo štatút o používaní a ochrane symbolov mesta Trenčín.

Symbolmi mesta sú:

- erb mesta, vlajka mesta, mestská pečať a štandarda primátora.

História mesta

Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váhu patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. O osídlení trenčianskej lokality už v dobe kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy.
Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k Dunaju a vybudovali systém pevností – Limes Romanus, postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne je originálny doklad o prítomnosti legionárov na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho adoptovaného syna Commoda nad Kvádmi v roku 179 nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta Maximiliána. Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, následne centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy.

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo
Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne Trenčiansky hrad. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší Hainburg vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom Brezina, nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec - Trenčianske Biskupice. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Za Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Počas vpádu na územie Slovenska v roku 1241 spustošili mesto Tatári. K jeho novému rozkvetu došlo po roku 1275, keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka, a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn Matúš Čák stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku 1324 boli
obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ Žigmund povýšil roku 1412 Trenčín na slobodné kráľovské mesto s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia Budína a stoličného Belehradu.

Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda
Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili. Veľké utrpenie zaznamenali kurucké vojny v čase kuruckej blokády v rokoch 1704 – 1708. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1 600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku 1670 bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával. Ani vojny či iné nešťastia
však nezastavili vývoj mesta. V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia. Vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, dokončilo sa železničné spojenie so Žilinou. Práve stavba ďalšej železnice do Topoľčian a výstavba priemyselných štvrtí ovplyvnili urbanistický rozvoj historického jadra mesta koncom 19. a začiatkom 20. storočia, zástavba vlastného gotického jadra však zostala v podstate nenarušená.

Za prvej ČSR sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel
a neskôr sa začína formovať výstavníctvo.
Dlhú strastiplnú ale i radostnú cestu prešiel Trenčín, kým sa dostal do dnešnej
podoby. Je významným priemyselným centrom stredného Považia. Po roku 1989 mesto rozkvitlo do krásy a ožilo jeho historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Trenčín, sídlo okresu a kraja, aj dnes patrí k významným mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom.

História mesta v číslach a faktoch

r. 179 n.l. - rímsky nápis na hradnej skale - najstaršia epigrafická pamiatka na pobyt rímskych vojsk v osade Laugaricio

1067 – 1068 - prvá zmienka o Trenčíne vo Viedenskej maľovanej kronike

1111, 1113 - najstarší archívny doklad o Trenčíne v Zoborských listoch

1241 - 1242 - Trenčiansky hrad odolal náporu Tatárov

1321 - smrť Matúša Čáka - pána Váhu a Tatier

1324 - potvrdenie mestských výsad panovníkom Karolom Róbertom z Anjou - obyvatelia Trenčína boli oslobodení od cla

1412 - povýšenie Trenčína na slobodné kráľovské mesto kráľom Žigmundom Luxemburským

1421- mesto dostáva právo na dva výročné trhy

1454 - mesto dostáva od majiteľa hradu Jána Huňadyho právo meča

1493 - hrad sa stáva majetkom Štefana Zápoľského

1528 - hrad a mesto sú vypálené a zničené vojskami Ferdinanda Habsburského na čele s generálom Katzianerom

1528 - 1530 - spomína sa mestská škola, koncom 16.stor. evanjelická s charakterom vyššieho gymnázia

1600 - Ilešháziovci majiteľmi rozsiahleho panstva na Trenčianskom hrade až do konca feudalizmu (1835)

1604 - hajdúske vojská Štefana Bočkaya sa zmocnili hradu i mesta a vydrancovali ho

1637 - skupina českých exulantov na čele s Janom Václavom Vokálom z Prahy založila v Trenčíne vlastnú kníhtlačiareň

1647 - príchod jezuitov do Trenčína - začiatky protireformácie

1704 - kurucké vojská Františka Rákocziho II. obliehali Trenčín a podpálili ho

1708 - bitka pri Hámroch

1710 - morová epidémia v Trenčíne

1712 - na pamiatku skončenia moru dal župan Ilešházi postaviť na námestí trojičný stĺp

1776 - príchod piaristov do Trenčína

1790 - veľký požiar hradu a mesta

1813 - katastrofická povodeň na Považí

1831 - zúrila cholera v meste a jeho okolí

1883 - 18884 - medzník v stavebnom vývoji mesta: dokončenie považskej železnice Trenčín – Žilina

1886 - požiar v meste a v podhradí

1901 - začala sa budovať železničná trať Trenčín - Topoľčany

1905 - Iphigénia ďHarcourt darovala hrad mestu Trenčín

1911 - začala sa v meste budovať kanalizácia a vodovod

1914 - Andrej Kvasz, rodák z Békéscsaby, vzlietol v lietadle nad Trenčínom

1945 - oslobodenie mesta Trenčín

1955 - postupná konzervácia a rekonštrukcia Trenčianskeho hradu

1969 - založená Galéria M. A. Bazovského

1973 - otvorenie Detského mestečka v Zlatovciach

1987 - Mierové námestie vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu

1991 - založenie CITY UNIVERSITY BELLEVUE - dnešnej Vysokej školy manažmentu

1996 - 1.9. vznik Trenčianskeho kraja

1997 - otvorenie diaľničného úseku pri Trenčíne,

1997 - 1.7. založenie Trenčianskej univerzity

1997 - založenie Galérie naivného umenia

1998 - vysvätený Kostol sv. Rodiny na sídlisku Juh

1999 - otvorená Krytá plaváreň na sídlisku Sihoť

2000 - rekonštrukcia Letnej plavárne na Sihoti

2001 - Galéria M. A .Bazovského presťahovaná do priestorov na Palackého ulici

2001 - založenie Múzea antiky Vojtecha Zamarovského

2002 - k 1.1. vznik Trenčianskeho samosprávneho kraja

2002 24.-25.5. - stretnutie predstaviteľov Vyšegrádskej štvorky a Beneluxu na Trenčianskom hrade

2003 - 7.3. sa zrútila časť západného opevnenia Trenčianskeho hradu

Kultúrno - historické pamiatky

Rímsky nápis z roku 179 n.l. – najsevernejšie dochovaná pamiatka na pobyt Rimanov v strednej

Európe. V markomanských vojnách prenikli Rimania až k dnešnému Trenčínu a zanechali na

hradnej skale nápis. Maximianus v ňom vyslovuje vďaku za víťazstvo cisárov a vojska druhej

pomocnej légie v počte 855 vojakov. Nápis je možno vidieť z hotela Tatra.
Mierové námestie má pretiahnutý šošovkový tvar, ktorý sa vytvoril medzi ramenami Váhu a úpätím

Breziny. Na tomto úzkom vymedzenom priestore sa sústreďoval všetok obchodný, remeselný a

spoločenský život mesta. Tu sa konali pravidelné trhy a jarmoky. Táto hlavná funkcia námestia

sa odrazila v jeho pomenovaní /- Theatrum, Rink, Forum, Forum publicum, Hauptplatz …./ V

roku 1987 bolo námestie vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
Morový stĺp – socha najsvätejšej Trojice bol postavený viedenskými sochármi v r. 1712 na

pamiatku skončenia moru. Na čele podstavca je pod rodinným erbom dedikácia Mikuláša

Ilešháziho. Vedľa stĺpu ešte v 19. storočí stál štvorhranný 1 m vysoký stĺp hanby.

Farský kostol Narodenia Panny Márie – je situovaný na svahu medzi hradom a mestom. Kostol bol

pôvodne gotický, postavený v roku 1324 na mieste staršieho kostola. Viackrát bol prestavaný. (

Renesančne v roku 1560, čiastočne zbarokizovaný bol v roku 1698.) Renesančnú prestavbu viedol

taliansky staviteľ Sebastiano a dokončil N. Busi. Pohrebná kaplnka Ilešháziovcov predstavuje

architektonický skvost kostola. Cisár Karol IV. daroval farskému kostolu gotickú monštranciu.

Mestská veža – Dolná brána – keď bol Trenčín v roku 1412 povýšený na slobodné kráľovské mesto,

jeho múry sa napojili na opevnenie hradu. Z pôvodných brán sa zachovala dolná brána, nazývaná

aj Turecká, pôvodne gotická, v roku 1543 renesančne prestavaná. Na nej sa nachádza slabo

viditeľný nápis s erbom mesta. Text býval v stredoveku mottom Trenčína, „Ak Boh nestráži

mesto, darmo bdie ten kto ho stráži“.

Farské schody - z námestia k farskému kostolu sa tiahne kryté schodište, postavené v roku

1568, ktoré umožňovalo rýchly presun obrancov mesta na hradby pri kostole. Schody, ktoré sú na

ľavej strane otvorené arkádou, slúžili ako spojnica k zbrojnici postavenej v roku 1565 pri

karneri sv. Michala. Neskôr schody značne zničil oheň v roku 1708. Po oprave plnili

verejnokomunikačnú funkciu. Dnešný vzhľad schodov sa stal výsledkom pamiatkovej obnovy z rokov

1978 – 1981. Pri obnovovacích prácach sa našiel náhrobník s latinským textom z roku 1724.

Kamenný náhrobník je dnes vystavený v lapidáriu Trenčianskeho hradu.
Piaristický kostol sv. Františka Xaverského - pôvodne jezuitský, neskôr piaristický kostol bol

vybudovaný v rokoch 1653 – 1657 v ranobarokovom štýle. Dispozičným riešením a usporiadaním

dvojvežového priečelia nadväzuje na typ stredoeurópskeho jezuitského chrámu s východiskom v

kostole Františka Xaverského vo Viedni. K podstatnému poškodeniu kostola došlo počas požiaru

mesta v roku 1708. Počas obnovovacích prác, ktoré trvali do roku 1713, nadobudol interiér

kostola terajší barokový charakter, ktorý predstavuje jedinečnú symbiózu architektúry,

maliarstva, sochárstva a umeleckej štukovej výzdoby. Nástropná maľba z roku 1711 – 1713, ako

aj obraz hlavného oltára, je dielom maliara a architekta Krištofa Tauscha. Ich výtvarný

program sa viaže k legende o sv. Františkovi Xaverskom, patrónovi kostola. Nástropná maľba

patrí medzi najpozoruhodnejšie vrcholnobarokové iluzívne nástenné maľby na Slovensku. Ku

kostolu bola pristavaná budova kláštora v rokoch 1653 – 1662. Po zrušení jezuitskej rehole v

roku 1773 prešiel kostol aj kláštor do majetku piaristov.
Karner sv. Michala - pri mestských hradbách oproti farskému kostolu je vzácny gotický karner.

Má dve podlažia. Pôvodne pozostával pravdepodobne len zo suterénneho priestoru – kostnice z

15.stor., do ktorého ukladali pozostatky mŕtvych z farského cintorína. V 16. storočí bolo

pristavené druhé podlažie – kaplnka, ktorá po požiari farského kostola v roku 1528 suplovala

jeho funkciu. Na kaplnke bola postavená i vežička so zvonom a hodinami. Keďže rástlo

nebezpečenstvo tureckých vpádov, objekt v roku 1560 upravili na zbrojnicu s kovolejárskym

zariadením v suteréne. Po roku 1790 bol objekt používaný ako sýpka. Rekonštrukcia pamiatky

prebiehala v rokoch 1973 – 1989.

Synagóga - Novoromantická stavba z roku 1913 bola postavená v blízkosti starej synagógy.

Stavba je centrálneho typu s ústrednou kopulou, inšpirovaná byzantskou a orientálnou

architektúrou s využitím moderných železobetónových konštrukcií. Stavbu realizovala

trenčianska stavebná firma Niegreisz a Fuchs. Obnova pamiatky prebehla v rokoch 1974 – 1984.

Po obnove centrálny priestor objektu pod kupolou slúži ako výstavná sieň. Malá modlitebňa v

zadnej časti objektu bola obnovená v roku 1990.
Trenčianske múzeum - múzeum, pôvodne mestský palác Ilešháziovcov, bol postavený v 17. storočí.

V roku 1760, v súvislosti so zmenou funkcie objektu na Župný dom, objekt upravili v

neskorobarokovom výraze. V reprezentačných miestnostiach na prvom poschodí sa v minulosti

konali župné kongregácie. V jednotlivých sieňach viseli obrazy trenčianskych županov. Múzeum

sídli v budove bývalého Župného domu od roku 1939. V pôvodných reprezentačných priestoroch sa

dnes nachádza stála expozícia zriadená v roku 1999 so zameraním na históriu, prírodu,

archeológiu, národopis a umenie Trenčína a okolia. Vzhľadom na výborné akustické podmienky sa

priestory využívajú aj ako koncertná sieň.

Trenčiansky hrad - vznikol na mieste staršieho pravekého a včasnostredovekého osídlenia. Z

obranných dôvodov sa skalná výšina stala miestom pre výstavbu mocného feudálneho sídla, ktoré

ovládlo široké okolie. Kamenný hrad tu stál už niekedy v 11. storočí, kedy bola postavená

obytná strážna veža. Od 13.storočia sa hrad rozširoval o ďalšie stavby a paláce: Matúšov,

Ľudovítov, Barborin a Zápoľskovcov. Mohutný systém opevnenia je výsledkom postupného

zdokonaľovania fortifikačného staviteľa. Od počiatku bol hrad dôležitou pohraničnou pevnosťou

a župným sídlom. Vlastnili ho významné kráľovské a šlachtické rody, z ktorých najviac ho

preslávil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti roku1321 sa hradu zmocnil kráľ Karol Róbert,

počas ktorého sa na hrade riešili medzinárodné politické otázky. Nasledovní panovníci a

veľmoži, ako Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskovci sa zaslúžili o jeho

rozvoj. Roku 1600 sa majiteľmi hradu stali Ilešháziovci, dediční župani. Od roku 1663 sa

usadila na hrade nemecká posádka, až do roku 1782. Plány Jána Ilešháziho na obnovu hradu sa

neuskutočnili, pretože v roku 1790 bol zničený požiarom. Intenzívnejšie renovačné práce sa

začali až v roku 1956 a prebiehajú dodnes. V súčasnej dobe je Trenčiansky hrad chránenou

národnou kultúrnou pamiatkou. Patrí Trenčianskemu múzeu, ktoré tu postupne umiestňuje

historické expozície zo svojich zbierok.

Barborin palác a Delová bašta slúžia ako priestor pre príležitostné výstavy, v Ľudovítovom

paláci je inštalovaná expozícia starých chladných a palných zbraní z 13. - 19. stor.. Nájdeme

tu gotické meče, orientálne jatagány, jazdecké šable, paloše a halapartne. Z palných zbraní

zaujmú kresadlové a perkusné pištole, lovecké zbrane, revolvery, ihlovky a zadovky.

Najhonosnejšia a najucelenejšia je historicky a umelecky mimoriadne zaujímavá expozícia

rodovej galérie Ilešháziovcov a obrazov z Ilešháziovských sídiel, ktorá sa nachádza v Paláci

Zápoľských. Obsahuje takmer 100 olejomalieb z 16.- 19.storočia. V Ľudovítovom paláci je

umiestnená výstava zo súčasnej slovenskej heraldickej tvorby. Menšia kolekcia predmetov

viažucich sa ku hradnej studni sa nachádza v hradnej kaplnke na dvornom nádvorí a Hladomorňa

hostí expozíciu dobovej feudálnej justície. Na hornom hrade v priestore Letnej veže je

umiestnená expozícia dávnej minulosti Skalky pri Trenčíne.

Na hradnú studňu, hlbokú 79,2 m, sa viaže povesť o Omarovi a Fatime:

Štefan Zápoľský po víťaznej vojne s Turkami priviedol manželke zajatkyňu Fatimu. Keď sa Omar

dozvedel, kde sa jeho snúbenica nachádza, s veľkým bohatstvom prišiel si ju vykúpiť. Nepomohli

však ani náreky, ani dary. Pán hradu bol neoblomný: ” Čo som daroval, neberiem nazad a

bohatstva mám dosť.” Kľačiaci Omar sa spýtal v zúfalstve: ” A čo nemáš?” “Všetko mám”, znela

odpoveď. Tu mu však prišlo na um: “Vodu nemám.” Omar sa chytil poslednej nádeje: ” A keď

donútim túto skalu, aby vydala vodu, prepustíš mi Fatimu?” Pán prikývol. Po troch rokov sa

Turci konečne prekopali až k vode, Omar z nej nabral do zlatého pohára a podal ho Zápoľskému

so slovami: „Voda je tu, ale tvoje srdce bolo tvrdšie ako tá skala“.

Ďalšie pozoruhodné objekty mesta:

Kaplnka sv. Anny

Je to baroková stavba v roku 1789, jednoloďová s predstavenou vežou, klenby sú valené
a pruské, postavená na mieste staršieho gotického kostolíka.

Evanjelický kostol
Postavený v roku 1794 ako tolerančný v klasicistickom slohu, pri úprave v roku 1935
bola postavená nová sakristia a objekt dostal nové interiérové zariadenie.

Kláštorný kostol Notre Dame
Je z roku 1909. Interiér kostola je vybavený neoslohovým zariadením. Autorom
14 obrazov krížovej cesty a oltára je Peter Kern.

Hotel Tatra

Jednu z dominánt námestia dal v roku 1901 postaviť barón Armin Popper na mieste
staršieho hostinca U červenej hviezdy. Na fasáde je uplatnená pseudobaroková
ornamentika blížiaca sa secesnej štylizácii.

Budova radnice

Mestský úrad z r. 1934.

Mestská sporiteľňa

Postavená v rokoch 1934-37 ako polyfunkčný objekt pre mestskú sporiteľňu v Trenčíne podľa

projektu architekta Ferdinanda Silbersteina vo funkcionalistickom štýle.

Poštový úrad

Postavený v r. 1929 – Mierové námestie č.21.

Pôvodná budova pošty

Bývalý hostinec Čierny orol z r. 1818 - Mierové námestie č.17.

Sedria – budova Vojenského súdu

Z r. 1913, pôvodne postavená na Nám. sv. Anny ako sólo objekt pre župný súd - sedriu spolu

s prokuratúrou. Secesná architektúra zo začiatku storočia, architekt E.Bleier.

Kostol sv. Štefana kráľa v Orechovom

Klasicistický, postavený v prvej polovici 17.stor. ako protestantská modlitebňa. Novému účelu

bol prispôsobený v roku 1781.

Kostol sv. Stanislava v Opatovej

Barokový z roku 1781 s renesančnou vežou z roku 1690. Okolo kostola sa zachovala kamenná

ohrada.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Kubrej

Historizujúca stavba z roku 1905 na mieste staršieho kostola podľa projektu arch.

M.M.Harminca.

Pamätník národných buditeľov Ľ Štúra, J. M. Hurbana a M. M. Hodžu

Súsošie symbolizuje slovanskú vzájomnosť a národné povedomie. Odhalené na pešej zóne v roku

1991.

Reliéf Jána Jiskru z Brandýsa vytesaný do skaly pod hradom z r. 1921, pôvodne na tomto mieste

bol vytesaný reliéf „Víťaznej Hungárie“, symbol hrdinstva bývalého Uhorska.

Pamätník M. R. Štefánika

V mestskom parku je umiestnený fragment pôvodného pamätníka - busta M. R. Štefánika a zlomené

krídlo lietadla. Odhalený v r.1998.

Studňa s vodníkom Valentínom

Je novodobý symbol mesta, odkrytá pri rekonštrukcii Štúrovho námestia v r.1998.

Remeselná, obchodná a priemyselná činnosť

Trenčín bol významným strediskom remeselnej výroby a obchodu na Považí. Významnú

časť obyvateľstva Trenčína tvorili remeselníci, ktorí sa združovali do cechov mlynárov,

zlatníkov, krajčírov, klobúčnikov, mäsiarov, hrnčiarov, debnárov, stolárov, čižmárov,

súkenníkov a pod..

V rokoch 1476-1526 sa v Trenčíne stretávame so štrnástimi remeselníckymi

špecializáciami, v ktorých sú zastúpení tkáči, súkenníci, mäsiari, krajčíri, zlatníci,

ševci, zbrojári, kožušníci, povrazníci. Početne menšiu zložku obyvateľov mesta ako remeselníci

tvorili ľudia, ktorí sa zoberali obchodovaním (kupčením).

V druhej polovici 19.storočia prežívali tradičné remeslá krízu, ich výrobkom

konkurovali priemyselné výrobky. Zrušením cechov zákonným článkom VIII. z roku 1872 stratili

remeselníci zvyšky stáročnej ochrany a privilégií. Ako čiastočnú náhradu cechov si trenčianski

remeselníci a živnostníci založili v roku 1880 Obchodnícky a remeselnícky spolok.

V medzivojnovom období výraznou hospodárskou silou mesta boli živnostníci, ktorí

vytvárali formálne aj neformálne združenia.

Poľnohospodárska výroba za zameriavala na rastlinnú i živočíšnu produkciu.

Poľnohospodárstvo bolo základným odvetvím feudálnej ekonomiky a naň sa viazali aj ostatné

druhy výroby a podnikania. Poľnohospodárske produkty sa ďalej spracovávali v mestských

podnikoch (pivovaroch, mlynoch a pod.). Známe bolo Trenčianske pivo, ktoré sa už v 17. storočí

vyvážalo aj mimo hranice mesta .

Priemysel - základ modernej ekonomiky sa rozvíjal v meste veľmi pomaly a

oneskorene. Ešte v roku 1901 sa rozsiahla správa starostu o vývoji mesta uspokojuje len troma

riadkami a konštatovaním, že priemysel v uplynulom roku, tak ako aj predchádzajúcom, pokrýval

iba domáce potreby.

Značný pokrok nastal koncom 19. a začiatkom 20. storočia:

· Koncom deväťdesiatych rokov 19. storočia vznikla továreň na nábytok s parným

pohonom, ktorá bola v roku 1897 premenovaná na Prvú trenčiansku nábytkovú a drevospracujúcu

továreň

· V roku 1883 založil Šimon Horn Továreň na salám a jemné údenárske výrobky

· Roku 1886 začala pracovať i továreň na droždie

· Roku 1905 začala pracovať Prvá trenčianska borovičková a likérová továreň

· Továreň na bezpečnostné výbušniny systém Czeipek začala pracovať začiatkom 20.

storočia

· Najvýznamnejší podnik Trenčína, textilná továreň Tiberghien vznikla až v roku 1907

· V roku 1911 vznikol Domový a lesný priemysel, firma na výrub lesa a spracovanie

dreva

· Prvá slovenská továreň na likéry vznikla v roku 1920

· V roku 1920 začal činnosť Trenčiansky valcový mlyn

V ďaľšom období v Trenčíne vznikla rozmanitá základňa priemyslu a mnohé z nich i v

súčasnosti patria k dôležitým priemyselným podnikom ako napr: OZETA, a. s. výrobca pánskych

odevov, Merina, a. s. jeden z najväčších výrobcov vlnárskych oblekových tkanín z česanej

priadze, Old Herold Ferm a. s. výrobca značkových

liehovín a ovocných destilátov, TRENS, a. s. zameraný na výrobu a vývoj obrábacích strojov-

sústruhov.

Dobré meno mestu Trenčín robia aj firmy s kratšou pôsobnosťou, ako napr. Leoni Autokabel

Slowakia, s. r. o., Q-EX a.s. , ACCORD a.s. …

Školstvo

Veľmi staré tradície má v Trenčíne školstvo a vzdelávanie. Už v roku 1437 sa medzi

zástupcami mesta spomína rektor Ján, čo svedčí, že Trenčín mal už v tom čase vlastnú školu.

· V roku 1572 sa mestská rada rozhodla postaviť novú školskú budovu. Škola bola v

poslednej tretine 16. storočia v rukách evanjelikov a mala v tomto čase charakter nižšieho

gymnázia.

· V roku 1671 evanjelické gymnázium zaniklo a v stredoškolských tradíciách

pokračovalo len jezuitské gymnázium, založené v roku 1649.

· Po zrušení jezuitskej rehole v roku 1773 prebrali vedenie gymnázia v roku 1776

piaristi.

· V roku 1778 sa zriadila tzv. Hlavná základná škola.

· Po vydaní tolerančného patentu si v roku 1781 aj trenčianski evanjelici znovu

postavili svoju základnú školu.

· Početné zastúpenie židovského obyvateľstva v Trenčíne si vynútilo otvorenie

vlastnej školy. Tá bola zriadená v roku 1857.

· História Štátnej ľudovej školy v Trenčíne sa začala písať v roku 1785. Po

priestorových provizóriách postavilo mesto v roku 1895 vlastnú budovu.

· Koncom 19. storočia vznikla v Trenčíne Rímskokatolícka ľudová škola.

· K školám, ktoré začali svoju históriu za prvej Československej republiky, patrila

Štátna chlapčenská a dievčenská meštianska škola v Trenčíne, zriadená 15. septembra 1919.

· Otvorenie Československej štátnej obchodnej školy začiatkom roku 1919 a tiež

Odbornej rodinnej školy v Trenčíne v roku 1920 bolo veľkou udalosťou pre mesto Trenčín.

Rozvinuté školstvo malo výrazný vplyv na vzdelanostnú úroveň obyvateľstva, ktorá bola vysoká.

V súčasnosti je v meste 10 základných škôl, z toho 2 cirkevné. Pestrú paletu

stredoškolského vzdelávania tvoria: Gymnázium Ľudovíta Štúra, Piaristické gymnázium Jozefa

Braneckého., Osemročné športové gymnázium, Obchodná akadémia, Stredná priemyselná škola

odevná, Stredná priemyselná škola stavebná a Stredná zdravotnícka škola.

Päť stredných odborných učilíšť vychováva mladých leteckých mechanikov, stavebných robotníkov,

strojárov, železničiarov, obchodníkov, kuchárov, čašníkov .

Od roku 1991 je v Trenčíne pobočka súkromnej City University z amerického Seattlu. Jej cieľom

je poskytovať kvalitné vyššie vzdelanie obchodného charakteru.

Základom vysokoškolského vzdelávania v meste je pôsobnosť Trenčianskej univerzity A. Dubčeka.

K vzdelávaniu a k školstvu neodmysliteľne patria aj dve základné umelecké školy a Centrum

voľného času.

Zdravotníctvo

Sociálnej a zdravotnej starostlivosti sa Trenčíne začalo viac pozornosti venovať až

v období feudalizmu, predtým sa sociálna starostlivosť obmedzovala iba na žobrákov, ktorým

útulok slúžil ako stredoveký mestský špitál.

Vzhľadom k tomu, že Trenčín bol sídlom stolice, bola v meste aj rozvinutejšia

zdravotnícka starostlivosť. Už v 17. storočí tu žilo viacero súkromných lekárov,
mesto zamestnávalo vlastného lekára až od konca 18. storočia.

V Trenčíne bolo vždy niekoľko lekární. Už v 16. storočí existovala lekáreň na

Trenčianskom hrade. Vlastnú lekáreň mali už od roku 1663 aj jezuiti. Nemocničné liečenie

chorých nebolo až do 19. storočia známe. Preto aj všeobecnú nemocnicu zriadila Trenčianska

stolica v meste až v roku 1840. Aj tak však patrila k najstarším na Slovensku.

Terajšia moderná nemocnica s poliklinikou má 20 oddelení s vyše tisíc lôžkami. O

pacientov sa stará tím vyše 200 lekárov a takmer 900 členný zdravotnícky personál.

Odbornú lekársku starostlivosť poskytuje taktiež 148 neštátnych lekárov, prevažne v odboroch

– praktický lekár pre deti, dorast aj dospelých, gynekológ, stomatológ, kožný lekár, očný

lekár a ďalší.

So zdravotnou starostlivosťou sa úzko spája aj sociálna starostlivosť, ktorú

zabezpečujú Sociálne služby mesta Trenčín, s.r.o. , Dom humanity, Centrum sociálnych služieb,

Sociálny dom Krištof, Občianske združenie Refugium, agentúry domácej ošetrovateľskej

starostlivosti ADOS SALUS, ADOS Sestrička a ADOS.

Kultúra

V kultúrnych dejinách Slovenska a najmä Považia hral Trenčín často dôležitú úlohu a

to vďaka svojmu historickému postaveniu, významným osobnostiam v oblasti

kultúrno-spoločenského života, početným literátom, hudobníkom, výtvarníkom, nadšencom a

organizátorom kultúrnych aktivít a kultúrnym spolkom.

Na kultúrny rozvoj Trenčína mala veľký vplyv i kníhtlačiareň, ktorú v roku 1637

založil český exulant Václav Vokál.

Zvýšený záujem o kultúrno – spoločenské vyžitie sa prejavil najmä po skončení 1.

svetovej vojny, o čom svedčia početné spolky, knižnice, kino, múzeum, ochotnícke divadlá.

Od roku 1919 mal Trenčín aj svoje vlastné Trenčianske noviny, ktoré založil a

redigoval dr. K. Štúr.

Dnes môžeme Trenčín označiť za centrum kultúry a výstavníctva, miesto konania

významných kultúrnych a spoločenských podujatí. Profesionálne kultúrne zariadenia -

Trenčianske múzeum, Galéria M.A Bazovského, Mestská galéria, Múzeum antiky Vojtecha

Zamarovského, Výstavná sieň Mierové námestie 16, Verejná knižnica M. Rešetku a ďalšie,

usporadúvajú zaujímavé historické a umelecké výstavy, koncerty a iné kultúrne podujatia.

Pevné miesto v kultúrnom živote mesta majú napríklad Trenčianska hudobná jar, Jazz

pod hradom, Filmový festival ART film, Trenčianske folklórne slávnosti, Sám na javisku,

Hradné slávnosti, Pri trenčianskej bráne či Trenčianske kultúrne leto. Tradičným sa stáva aj

jeden z najnavštevovanejších open air festivalov - Pohoda.

Ľudové tradície regiónu uchovávajú folklórne súbory a skupiny Družba, Trenčan, Véna,

Radosť, Kornička a iné. Dychové hudby majú každé dva roky svoj festival Pádivého Trenčín s

medzinárodnou účasťou.

Veľký záujem návštevníkov od nás aj zo zahraničia si získali aj prehliadky hradu a

jeho expozícií, rozličné podujatia v hradnom amfiteátri i v historickom jadre mesta v pešej

zóne na Mierovom námestí.

Dlhoročnú tradíciu má v Trenčíne výstavníctvo. Okrem najznámejšieho veľtrhu Trenčín

mesto módy sa v areáli TMM každoročne koná v priemere dvanásť výstav a veľtrhov s

medzinárodnou účasťou.

Šport

Mesto Trenčín patrí tiež k významným športovým centrám. Jeho bohatá história siaha

až do roku 1890, keď vznikol prvý športový klub. Dávno pred založením tohto klubu sa v meste

plávalo, šermovalo, chodilo na výlety. Postupom času sa však šport stal spôsobom využívania

voľného času organizovaným spôsobom. Prvý futbalový klub bol v Trenčíne založený v roku 1904.

V súčasnosti rôzne možnosti športového vyžitia ponúka množstvo športových

zariadení. Rekreačným a aktívnym športovcom slúžia 3 futbalové štadióny, 2 športové haly,

zimný štadión, 4 letné kúpaliská a 4 kryté haly, lodenica, tenisové kurty, kolkáreň, squash

centrá, kolkáreň, strelnica, trávnatá jazdecká dráha, množstvo ihrísk a z fitnescentier

predovšetkým známe moderné a hojne vyhľadávané fitness GABRHEL – známe aj poriadaním

medzinárodných súťaží.

Rôzne možnosti športového vyžitia majú aj záujemcovia o rekreačný šport. Príroda v

okolí mesta láka k oddychu na čerstvom vzduchu. Lesopark Brezina ponúka svojim návštevníkom,

obyvateľom mesta i turistom široké spektrum možností. Prechádzka náučným chodníkom spojená s

obhliadkou pamätných miest, alebo len prechádzka lesom poskytuje návštevníkom zážitok i

duševnú pohodu. Terénne chodníky, kyslíková dráha (meria cca 5 km), i detské ihriská poskytujú

veľké množstvo rôznych foriem fyzickej relaxácie, možnosti nielen pre terénny beh, ale aj

terénnu cyklistiku.

K atraktívnym možnostiam strávenia voľného času patrí plavba loďou po rieke Váh,

vyhliadkové lety lietadlom alebo v teplovzdušnom balóne spoločnosti PARA – BALLOON AIR,

paintball a jazda na koni.

Mesto poskytuje dostatok priestoru, pozornosti a podpory aj organizovaniu

najrôznejších masových športových podujatí. Dominantné postavenie má vrcholový šport. Armádny

športový klub Dukla Trenčín pripravuje najlepších športovcov na domáce a zahraničné športové

súťaže. Dnes sú v AŠK Dukla Trenčín sústredení športovci

cyklistiky, rýchlostnej kanoistiky, vzpierania, zápasenia, a športovci menej masových športov

( jazdectvo, triatlon, horolezectvo, orientačný beh a iné).

Priaznivcom ľadového hokeja netreba zvlášť predstavovať Hokejový klub Dukla Trenčín,

ktorí sa výsledkami svojej činnosti radí medzi najúspešnejšie hokejové kluby na Slovensku,

dôkazom čoho je titul Majstra Slovenska v sezóne 1992/93, 1993/94 a 2003/2004.

Výchove mladých športových talentov sa venuje osemročné športové gymnázium, ktoré

vytvára podmienky pre cyklistov, kanoistov, atlétov a hádzanárky

z celého Slovenska, a tiež pre niektoré vybrané druhy športu ako triatlon, tenis,

bedminton, zápasenie, vzpieranie. Jeho odchovanci sa zúčastnili už všetkých druhov najvyšších

medzinárodných súťaží, vrátane olympijských hier.

Veľké úspechy dosiahol v Trenčíne aj futbal, hádzaná, kanoistika,

basketbal a ďalšie športy. Oddiely vychovali veľa reprezentantov, z ktorých mnohí patria k

špičkám v republike.

Významné osobnosti

S mestom pod Trenčianskym hradom sú spätí mnohí významní slovenskí kultúrni a

osvetoví činitelia, ktorí sa v Trenčíne narodili, študovali či pôsobili, prípadne sú v

Trenčíne pochovaní.

Najstaršia história je spojená s menom Matúša Čáka Trenčianskeho zvaného aj pán

Váhu a Tatier /okolo r. 1260 až 1320/. Tento uhorský feudál, oligarcha a politik vlastnil asi

tridsať slovenských hradov. Na Trenčianskom hrade - stredisku svojho panstva - zriadil dvor na

spôsob uhorského kráľovského dvora. Matúš Čák patrí k legendárnym postavám slovenskej histórie

a literatúry.

V trenčianskej oblasti pôsobilo viacero príslušníkov rodiny Štúrovcov. V

evan-jelickej cirkevnej škole vyučoval otec Samuel Štúr, na evanjelickom cintoríne je

pochovaná matka Anna Štúrová, rodená Michalcová. V Trenčíne sa narodil jeden z Ľudovítových

bratov Karol (1811-1851), evanjelický farár, literát a pedagóg. Najmladší Janko Štúr

(1827-1905), publicista, aktívny účastník národnoobrodeneckého hnutia rokov 1848 - 1849, je

tiež pochovaný v Trenčíne.

Na evanjelickej cirkevnej škole pôsobil ako učiteľ aj Ján Rízner, otec zakladateľa

slovenskej bibliografie Ľudovíta Vladimíra Ríznera (1848 až 1913). V rokoch 1809 - 1812 tu

študoval významný český historik František Palacký.

Na jezuitskom, neskôr piaristickom gymnáziu študoval Samuel Timon, zakladateľ

kritickej uhorskej histografie, ako aj Ján Baltazár Magin, autor Apologie - jedného z prvých

obranných spisov Slovákov proti maďarskému nacionalizmu.

V Trenčíne študoval Daniel Krman (663 – 1740), evanjelický farár, autor

cirkevnohistorických diel, cestopisných prác, básnik, upravovateľ piesní, prekladateľ,

vlastenec a horlivý zástanca práv protestantov.

Veľkú časť života spojil s Trenčínom Jozef Branecký (1882 – 1962) - spisovateľ a

rektor piaristického gymnázia. Jeho literárna tvorba s osvetovo-výchovnými prvkami sa

tematicky viaže k mestu a jeho okoliu.

K ďalším významným Trenčanom patrí Karol Brančík (1842 – 1915), lekár,

prírodovedec, zakladateľ Prírodovedeckého spolku Trenčianskej župy a prvý riaditeľ

Trenčianskeho múzea.

Na evanjelickom cintoríne je pochovaný aj Ján Halaša (1893 – 1981), lekárnik,

amatérsky fotograf, priekopník slovenskej turistiky a vysokohorského športu, autor

turistických a vlastivedných publikácií.

S Trenčínom spojil svoj život Miloš Alexander Bazovský (1899 –1968), výtvarník a

národný umelec. Jeho meno nesie trenčianska galéria.

Jedným z významných dejateľov mesta bol Karol Pádivý (1908 – 1965), priekopník

pôvodnej slovenskej hudby pre dychové orchestre, autor mnohých známych inštrumentálnych

skladieb, spoluzakladateľ viacerých hudobných festivalov. Na jeho počesť bol pomenovaný

celoslovenský festival dychových hudieb Pádivého Trenčín.

K rodákom európskeho významu zaraďujeme spisovateľa Vojtecha Zamarovského (1919).

Jeho diela sú preložené do mnohých cudzích jazykov.

Cestovný ruch

Ideálna poloha mesta na úpätí okolitých vrchov a v údolí rieky Váh vytvára dobré

predpoklady na rozvoj cestovného ruchu. Bohatá história, množstvo kultúrnych pamiatok, široká

ponuka v oblasti služieb a pestrosť spoločenských podujatí sú zárukou aktívneho prežitia

voľných dní najmä v oblasti mestského a poznávacieho turizmu. Najväčším lákadlom celého

Považia je Trenčiansky hrad, ktorý okrem svojej historickej hodnoty ponúka aj kultúrne

vyžitie: rytierske turnaje, vystúpenia hudobných skupín, folklórnych súborov, vystúpenia

skupín historického šermu, nočné prehliadky hradu a rôzne ďalšie aktivity. Návštevníci určite

neobídu ani príležitostné a stále expozície, ktoré sú inštalované v hradnom areáli..

Milovníkov umenia poteší aj návšteva Galérie M.A.Bazovského, Mestskej galérie, Trenčianskeho

múzea, Múzea antiky V. Zamarovského prípadne príležitostných výstav v synagóge. Turistické

zázemie mesta tvorí Lesopark Brezina s kyslíkovou dráhou a náučnými chodníkmi, Opatovská

dolina, Považský Inovec, Strážovské vrchy a Biele Karpaty. Pre návštevníkov sú pripravené aj

plavby loďou, let na teplovzdušnom balóne, vyhliadkové lety ale aj cvičná horolezecká stena,

jazdenie na koňoch.

K atraktivitám blízkeho okolia patria zrúcaniny hradov Beckov, Čachtice, Tematín,

Vršatec, známe pútnické miesto Skalka, žrebčín v Motešiciach.

V okolí je aj niekoľko vyhľadávaných lyžiarskych stredísk ( Homôlka, Bezovec, Veľká Javorina,

Ostrý vrch - Soblahov, Lazy pod Makytou, Podjavorník, Mojtín) a letných rekreačných stredísk

- vodných nádrží ( Dubník, Zelená voda, Sĺňava, Duchonka, Prusy a Čerenec). Aj vďaka kúpeľným

mestečkám - Piešťany, Trenčianske Teplice, Nimnica, Belušské Slatiny patrí Považie v

návštevnosti na 3. miesto na Slovensku.

Pre Trenčín a okolie je charakteristický aj výskyt výdatných a chuťovo atraktívnych

minerálnych prameňov - kyseliek, najznámejšie sú Kubrá, Trenčianske Jastrabie, Soblahov,

Zlatovce, Záblatie, Trenčianske Mitice.

Ubytovacie možnosti priamo v meste:

Hotel TATRA tel. 032/6506 111

Hotel BREZINA tel. 032/6528 171

Šport-hotel OSTROV tel. 032/7445 785

Penzión na Sihoti tel. 032/7434 164

Penzión SVORAD tel. 032/7430 332

Penzión SOMER tel. 032/7430 463

Penzión EVERGREEN tel. 032/7441 671

Penzión TIBERIA tel. 032/7441 584

Penzión ROYAL tel. 032/6400 660

Penzión KEROLA tel. 032/6525 920

Penzión MAGNÓLIA tel. 032/7443 888

Penzión LETISKO tel. 032/6587 334

Penzión HARMONIA tel. 032/7446 120

Penzión MERINA tel. 032/7434 192

Penzión SCARLET tel. 032/7432 840

Ubytovanie POD HRADOM tel. 032/7442 507

Penzión ARTUR tel. 032/7481 026

Penzión AURÉLIUS tel. 032/7446 095

Penzión EXCLUSIVE tel. 032/6501 810

Penzión FORMULA tel. 032/6529 564

Penzión ZUZANA tel. 032/6528 232

Ubytovňa EXTOS tel. 032/7440 171

Turistická ubytovňa kanoistický klub tel. 032/7434 637

Domov mládeže tel. 032/6522 380

SOU Železničné tel. 032/6508 216

Autocamping OSTROV (sezónne zariadenie) tel. 032/7434 013

Ubytovacie možnosti na okolí:

Rekreačné stredisko KUBRICA tel. 032/7432 145

Milošova chata - Dubník tel. 032/7763 289

Holubyho chata - Veľká Javorina tel. 032/7778 048

Chata na Homôlke tel. 046/5458 121

Chata JÁNOŠÍK - Drietoma tel. 032/6499 233

Chata Pod Ostrým vrchom - Soblahov tel. 032/6528 786

Chata OPATOVÁ tel. 032/7433 272

Chata INOVEC tel. 032/6595 142

Chata JAVORINA - Stará Turá tel. 032/7763 412

Lovecký zámok ANTOSTAL- Nemšová tel. 032/6598 000