Geografia Slovenska

Mestá

Na Slovensku je 138 miest, z toho 2 sú veľkomestá - Bratislava a Košice a 2885 samostatných obcí. V mestách žije vyše 57 percent populácie.

Povrch

Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí Záhorská nížina, Podunajská nížina. a Východoslovenská nížina.

Podnebie

Podnebie Slovenska sa nachádza na rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:

Nížiny

a/ Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo.

b/ Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Jedná sa o Východoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice

Kotliny

Priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere medzi 15 - 18,5 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina.

Hory

Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere pod 15 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický Štít

Rieku u nás väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad v Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na úmorie Baltského a Čierneho mora. K úmoriu Baltského mora patria povodia riek Poprad a Dunajec. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek Morava, Dunaj, Tisa. Plesá na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, alebo Skalnaté pleso. Najviac priehrad je na Váhu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľová, Nosice a ďalšie iné… Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou. Najviac podzemnej vody je na Žitnom ostrove. Podzemná voda sa delí na 3 druhy. Sú to: 1. krasová voda - nachádza sa v jaskyniach; 2. minerálna voda; 3. termálna voda - Najteplejšia termálna voda v SR je v Piešťanoch (69 stupňov);

Zemepisné extrémy

Svetové strany:
najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej hranici (49° 37′ sev. g. šírky, 19° 28′ vých. g. dĺžky)
najjužnejší bod: Patince (47° 44′ sev. g. šírky, 18° 17′ vých. g. dĺžky)
najzápadnejší bod: Záhorská Ves (48° 23′ sev. g. šírky, 16° 50′ vých. g. dĺžky)
najvýchodnejší bod: Nová Sedlica (hraničný trojmedzník) (49° 05′ sev. g. šírky, 22° 34′ vých. g. dĺžky)

Nadmorská výška
najvyšší bod: Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
najnižší bod: priepasť Brázda (-180,5 m n. m.), južne od Rožňavy

Stredy
stred Slovenska: kóta Ľubietovský VeporHrb (+/- 5-10 km)(48° 44′ sev. g. šírky, 19° 28′ vých. g. dĺžky)
geometrický stred Slovenska: kóta Hájny grúň (1 207,7 m n. m.), ťažisko štátneho územia
stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v Kremnických Baniach (+/- 5-10 km)(48° 45′ sev. g. šírky, 18° 55′ vých. g. dĺžky)

Hranice

celkovo 1 672 km

najkratšia s Ukrajinou (98 km)

najdlhšia s Maďarskom (669 km)

s Poľskom 547 km

s Rakúskom 106 km

s Českom 252 km

index štátnych hraníc : 2,1

Vzdialenosti (vzdušné)
najväčšia dĺžka: 428,8 km medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
najkratšia šírka: 77,6 km medzi obcami Orlov a Hosťovce
najkratšia vzdialenosť k moru: 361 km k Rijeke pri Jadranskom mori