Dubnica nad Váhom
Príhovor primátora
Dubnica nad Váhom je mesto, ktoré sa pýši bohatou históriou, do ktorej sa zapísalo pred viac ako 814 rokmi. Aj napriek času, ktorý odvtedy uplynul, duch minulosti pretrváva nielen v hrubých múroch dubnického kaštieľa, ale aj v zachovalých písomnostiach, spomienkach a rozprávaní prostých ľudí. Naši predkovia budovali svoju obec, vtláčali jej svoju pečať do podoby, v ktorej teraz mesto poznáme. Generácie Dubničanov nám zanechali výsledky svojej práce, nesmierneho úsilia a súčasne nás tým zaviazali, aby sme pokračovali v začatom diele.
Dubnica nad Váhom patrí medzi tie mestá, ktorých vývoj výrazne ovplyvňoval predovšetkým prudký priemyselný rozvoj, počnúc výstavbou „Škodovky“ v roku 1928 a spustením výroby v nových objektoch v roku 1937. Ďalších sedemdesiat rokov úroveň výroby v podnikoch známych ako ZTS a ZVS determinovala rozvoj mesta vo všetkých oblastiach, od demografického vývoja cez kultúru a šport až po rozvoj infraštruktúry. K zásadnej zmene postavenia mesta u nás došlo po rozdelení štátnej správy a miestnej samosprávy po prvých slobodných demokratických voľbách. Mesto sa stalo samostatným politicko-právnym subjektom, ktorý ako právnická osoba má právo hospodáriť s vlastným majetkom. Zmyslom nášho súčasného snaženia je, aby sme sa každý podľa svojich schopností podieľali na jeho ďalšom rozvoji. Budujeme svoje mesto tak, aby po nás nastupujúca generácia mohla povedať, že sme boli dôstojnými pokračovateľmi diela, ktoré tak úspešne začali naši predkovia.
Hrdosť obyvateľov na históriu a kultúrne dedičstvo mesta sa prejavuje čoraz viac. V súčasnosti mesto spravujeme a riadime s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť v jednotlivých činnostiach samosprávy. Zabezpečujeme zavedenie systémovosti a poriadku do ekonomických procesov a zvyšujeme účasť mladých na riadení mesta. Podporujeme obnovu kultúrnych pamiatok a historických objektov, rozvoj kvalitného školstva, v neposlednom rade rozvoj turistického ruchu a s tým úzko súvisiace vybudovanie oddychových zón so športoviskami, ktoré budú slúžiť všetkým vekovým kategóriám. Pripravujeme podmienky novým investorom s cieľom vytvárať nové pracovné príležitosti s vyššou pridanou hodnotou, so zámerom neustále zvyšovať životnú úroveň našich obyvateľov.
Naším cieľom je patritˇ medzi moderné a životaschopné mestá s dynamickou budúcnosťou. Dubnica nad Váhom, to je pestrá paleta histórie i súčasnosti. Svet mladých sa tu mieša s aktivitami našich skôr narodených. Pri tejto príležitosti nemožno nespomenúť a nevyzdvihnúť dobre sa rozvíjajúcu spoluprácu s tromi zahraničnými družobnými mestami Vác (Maďarsko) , Zawadzkie (Poľsko) a Otrokovice. (ČR)
Budem veľmi rád, ak sa rozhodnete naše mesto navštíviť. Každý je u nás srdečne vítaný a verím, že tu prežijete iba príjemné chvíle, aby ste na mesto mali len dobré spomienky.
Ing. Jozef Gašparík
primátor mesta
Dubnica nad Váhom, máj 2007
Úvod
Dubnica nad Váhom leží v pôvabnej krajine na strednom Považí, v Ilavskej kotline, ktorej severozápadnú hranicu tvoria Biele Karpaty a juhovýchodnú Strážovské vrchy. Nachádza sa v údolí rieky Váh. Zemepisná dĺžka je 18°9’3’’ , zemepisná šírka je 48°57’43’’ a nadmorská výška je 242 m n.m.
Celá Ilavská kotlina je erózno-tektonického pôvodu. Tvoria ju piesky, zlepence a íly. Štruktúra pôdy je hlinitá, piesčitá, štrkovitá a ílovitá. Vodné toky na území mesta patria do správy Povodia Váhu. Mestom preteká Dubnický potok, ktorý sa vlieva do Váhu. Klimatickyide o oblasť teplú, mierne vlhkú, s miernou zimou, kde priemerná ročná teplota je 8,5 stupňov Celzia s ročným úhrnom zrážok 600-800 mm. Na území mesta sa nenachádzajú žiadne výraznejšie zásoby nerastných surovín. Mesto Dubnica nad Váhom sa rozkladá na ploche 4914 ha, z čoho najväčšiu časť, cca 54%, tvoria lesy, 25% poľnohospodársky pôdny fond, 10,8% plocha zastavaného územia. Zvyšok sú vodné plochy a ostatné plochy. Územie mesta tvorí kataster Dubnice a mestská časť Prejta.
Štatút mesta bol Dubnici pridelený roku 1960. V súčasnosti je 27. najväčším mestom Slovenska. V novom územnom členení patrí do Trenčianskeho samosprávneho kraja.
K 1. 4. 2007 má mesto cca 26 000 trvalo prihlásených obyvateľov. Je vzdialené len 15 km severovýchodne od mesta Trenčín a asi 140 km severne od hlavného mesta Bratislava. Mesto leží na hlavnom železničnom ťahu Bratislava - Žilina, pri diaľnici D1, a krížom cez celé mesto prechádza štátna cesta I. triedy, ktorá ho v súčasnosti akoby delila na dve časti. Už v minulosti svojou zemepisnou polohou bolo mesto predurčené na to, aby jeho územie križovali dôležité dopravné ťahy, čo malo nemalý význam pre jeho rozvoj.
Symboly mesta
Symbolmi mesta sú erb mesta, mestská pečať, vlajka mesta, koruhva mesta a štandarda primátora mesta.
Erb mesta. V modrom štíte je strieborná dubová vetvička s troma zrelými a dvoma rozvíjajúcimi sa žaluďmi. Dubnica vždy používala vo svojom erbe symbol duba, teda symbol viažuci sapriamo na názov mesta. Najstaršie vyobrazenie dubnického erbu poznáme podľa pečatidla
z roku 1709, v strede ktorého je v štíte dubová vetvička.
Veľká pečať. Je okrúhla, v priemere má 35 mm. Medzi vonkajším hrubším a vnútorným tenkým čiarovým okruhom je kolopis: SIGILUM OPIDI DUBNICZA. ANNO: 1709. V obrazci je polkruhom zakončený štít, okolo ktorého je girlandová ozdoba. V štíte samotnom je zo zeme vyrastajúci ker, ktorý tvoria symetricky rozložené dve menšie a tri väčšie vetvičky zakončené žaluďom, medzi ktorými sú dva tulipánové kvety.
Pečať mesta pozostáva z mestského erbu, okolo ktorého je kruhový nápis MESTO DUBNICA NAD VÁHOM.
Malá pečať je oválneho tvaru s priemerom 19 x 17 mm. Tenká, vonkajšia čiara ohraničuje celú plochu pečiatky, na ktorej je zjednodušene štylizovaná trojvetvička so žaluďmi, nad ňou je skrátený kolopis SOD a z oboch strán sú dve drobné 5-lístkové ružičky. Pečiatka nemá uvedený rok, ale na písomnostiach sa vyskytuje už od roku 1744.
Základným obrazom oboch pečatí sú tri vetvičky zakončené žaluďmi. Tento motív mali v prsteňovej pečati aj zákupní richtári už začiatkom 17. storočia, ale kvietok tvorili len dve vetvičky. Je zrejmé, že tvorbu obrazu pečiatky mestečka inšpirovalo jeho meno, odvodené z dubového stromu. Súčasný erb mesta, obnovený v roku 1980 pochádza zrejme z 15. storočia a v pečatidle je doložený roku 1709. V modrom štíte je na ňom strieborná, prstencom ovinutá a dolu ľaliovito ukončená vetvička s troma zrelými a dvoma rozvíjajúcimi sa žaluďmi.
Vlajka mesta sa skladá zo šiestich pruhov. Tri sú strieborné a tri modré a tieto sa navzájom striedajú.
Koruhva mesta. Má vo vrchnej časti mestský znak a v dolnej vlajku mesta ukončenú zostrihom.
Štandarda primátora. Znak mesta je premietnutý na textil a je lemovaný modro-strieborným lemom v mestských farbách.
História mesta
Doklady o najstaršom osídlení Dubnice pochádzajú zo staršej doby kamennej. Koncom 5. a začiatkom 6. storočia k nám prichádzajú prví Slovania .V lokalite Kvášovec sa našlo sídlisko s obydlím datovaným keramikou do mladšieho slovanského, t. j. poveľkomoravského obdobia. V lokalite Húštikom (Veľký Kolačín) boli objavené dve sídliská slovanských predkov (doba veľkomoravská).
Najstaršia písomná zmienka o Dubnici je v listine hlásiacej sa do roku 1193, v ktorej sa spomína Dubnica ako majetok dedične užívaný bratmi Vratslavom a Piskinom. Ďalšia správa o Dubnici je z roku 1276, keď Samsom a Jakub, synovia Čepku (Vratslavovho syna) predali Dubnicu manželovi svojej sestry, Oltumanovi. Listina je významná tým, že sa v nej spomína kostol zasvätený sv. Jakubovi apoštolovi. Je len pomerne málo obcí, ktoré majú takto konkrétne už z 13. storočia doložené jestvovanie kostola a aj jeho patrocínium – zasvätenie. Dokedy bola Dubnica zemianskou obcou, patriacou potomkom Oltumana, nevieme. Na začiatku 15.storočia zrejme rodina vymrela, lebo v roku 1439 sa Dubnica už spomína ako majetok trenčianskeho hradného panstva a ostala ním až do konca feudalizmu.
Vznik obce Prejta sa traduje od zachovania jej prvej písomnej zmienky a to od r. 1379 pod názvom Peryche, potom v r. 1409 pod názvom Proytha a v r. 1439 pod menom Prerita ako príslušnosť trenčianskeho hradného panstva.
Dňa 6. júna 1439 daroval kráľ Albert I. Habsburský trenčiansky hrad s príslušenstvom aj obec Prejtu svojej manželke. V r. 1447 prešla obec do panstva Pongrácovi zo Sv. Mikuláša pod názvom Przetica a od tej doby je trvale príslušenstvom ilavského hradného panstva až do zániku feudalizmu.
Na konci 16.storočia prevzal zálohu trenčianskeho panstva (do ktorého patrila aj Dubnica) gróf Štefan II. Illésházy, za ktorý zaplatil Rudolfovi II. 201 065 toliarov. Štefan II. Illésházy bol posledným členom významného rodu, nemal potomkov a tak pomaly dožíval v Dubnici bez väčších majetkových zásahov. Napokon 21. mája 1835 predal za 1 400 000 zlatých konvenčnej meny panstvá Trenčín, Bánovce a Brumov barónovi Jurajovi Sinovi. Bankárska rodina gréckeho pôvodu, Sina z Hodosu, sa síce zaslúžila o rozvoj domáceho obchodu a priemyslu , ale nemala k Dubnici taký srdečný vzťah ako Illésházyovci a tak sa Dubnica stala radovým mestečkom.
Revolúcia v roku 1848 zaznamenala koniec jednej a začiatok ďalšej etapy spoločenského vývoja mesta. Mesto sa stalo prvým zo štyroch stredísk okresu Ilava, ktorý nahradil obvod Trenčianskej župy. V rámci postupného odpredávania majetkov začala roku 1887 dedička sinovského panstva Ifigénia dˇHarcourt s predajom tzv. regálií (právo mlyna, výčapu liehovín, výseku mäsa a pod.), ktoré sa dovtedy len prenajímali. Tým padlo jedno z posledných feudálnych obmedzení slobodného podnikania v niektorých živnostenských odboroch a počet takýchto živností prudko vzrástol. V roku 1887 si Dubničania založili miestnu hasičskú jednotku, nakoľko rok 1882 sa stal pre Dubničanov smutne pamätný pre katastrofálny požiar, pri ktorom vyhorela celá časť od Ilavy aj s kostolom.
V priebehu roku 1928 sa uskutočnili pre Dubnicu veľmi významné rokovania o výstavbe záložnej továrne Akciovej spoločnosti Škodových závodov v Plzni. Viedli ju k tomu nielen strategické výhody a dopravné možnosti, ale aj blízke energetické a vodné zdroje, a v neposlednom rade aj dostatok lacných pracovných síl. Stavba továrne vyvolala i viacero sprievodných investícií, ako napr.: preloženie úseku štátnej cesty z fabrického areálu do dnešného priestoru, preloženie lieskovského potoka a odbočku štátnej železničnej trate do priestoru nového závodu. Neustály rast významu Škodovky ako celoštátne dôležitého zbrojného závodu vplýval aj na vývoj a rast Dubnice nad Váhom, najmä potom, čo sa továreň stala jej najvýznamnejším daňovým poplatníkom a zvýšila tak obecné príjmy. Dubnica na konci 60. rokov patrila k najpriemyselnejším mestám na Slovensku. Štatút mesta bol obci Dubnica nad Váhom priznaný na základe uznesenia Stredoslovenského KNV Banská Bystrica dňa 8. júna 1960.
Rok 1989 nastolil celý rad nových riešení spoločenských premien a neobišiel ani Dubnicu nad Váhom. V súčasnej dobe je Dubnica nad Váhom piatym najväčším mestom v kraji a jedným z najdôležitejších miest Trenčianskeho samosprávneho kraja.
História mesta v číslach a faktoch
1193 najstaršia písomná zmienka o Dubnici
1276 Samson a Jakub, synovia Čepka (Vratslavovho syna) predali Dubnicu manželovi svojej sestry Oltumanovi
1276 v listine ostrihomskej kapituly sa spomína dubnický kostol1324 podrobný opis hraníc dubnického chotára
1439 Dubnica majetkom Trenčianskeho hradného panstva
1594 nástup rodu Illésházyovcov v Dubnici
1637 začiatok budovania kaštieľa s parkom , majerom a hospodárskymi budovami
1639 Gašpar Illésházy získal od Ferdinanda III výsadu práva usporiadať jeden výročný jarmok na deň sv. Veroniky(4.februára) a týždenné trhy každý utorok a tým aj povýšenie obce na mestečko (oppidum)
1744 richtári začali používatˇ malú pečatˇ Dubnice
1770 výstavba kalvárie
1835 Štefan II. Illésházy predal Dubnicu barónovi Jurajovi Sinovi
1855 epidémia cholery
1860 Dubnica sa stala jedným z dvoch podslúžnovských obvodov, na ktoré sa rozdelil Ilavský okres
1882 katastrofálny požiar – vyhorela celá častˇ obce od Ilavy i s kostolom
1887 založená Miestna hasičská jednota
1898 vzniklo Hospodárske spotrebné a úverové družstvo
1914 vznikol Dubnický gazdovský spolok
1918 epidémia španielskej chrípky
1920 vznik telocvičnej organizácie Orol
1925 veľká povodeň
1925 založenie MO Matice slovenskej
1937 začiatok zbrojnej výroby v Škodovke, v tzv. Delovke
1937 otvorenie Závodnej učňovskej školy pre kovoobrábačské a elektrikárske profesie
1945 týfová epidémia
1945 oslobodenie Dubnice (28.4.1945), oslobodenie Prejty a Lieskovca (29.4.1945)
1960 Dubnici nad Váhom bol priznaný štatút mesta (8.6.1960)
1963 otvorenie detašovaného pracoviska Materiálovo-technologickej fakulty Trnava
1964 otvorenie Domu kultúry
1970 začiatok výstavby sídliska Pod kaštieľom
1974 výstavba sídliska CI
1978 výstavba sídliska CII
1980 výstavba sídliska CIII, ktoré v roku 1981 dostalo názov Pod Hájom
1991 zriadená Mestská polícia
1992 transformácia JRD
1998 začiatok výstavby obytnej zóny HÁJE
1998 podpísané zmluvy o družobných vzťahoch s mestami Vác- Maďarsko a Zawadzkie – Poľsko
1999 podpísaná zmluva o družobných vzťahoch s mestom Otrokovice – ČR
2001 odovzdaná do užívania nová atletická dráha s tartanovým povrchom
2005 otvorenie „Námestia svätého Jakuba“
2006 otvorenie prvej expozície Dubnického múzea
Kultúrne pamiatky
Barokový kostol sv. Jakuba (1754)
Najstarším archívnym dokladom, v ktorom sa spomína tento dubnický kostol, je listina ostrihomskej kapituly z roku 1276. Kostol je gotický, barokovo upravený v roku 1754. Jeho priestory sú zaklenuté krížovými klenbami. Nachádzajú sa tu vitráže z 19. storočia a taktiež aj novšie od Vincenta Hložníka, zo 40-tych rokov. Oproti sakristii je pánske oratórium. Kostol je obkľúčený murovanou ohradou a barokovou vstupnou bránou. Dubnický kostol sv. Jakuba je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
Ranobarokový kaštieľ
(1670) Tento kaštielˇ bol postavený v roku 1670 v štýle včasného baroka s renesančnými základmi. Bol rozšírený v rokoch 1719 – 1730. Jednoposchodová budova je štvorkrídlová, dvojtraktovej dispozície a s ústredným dvorom. Vstupná časť sa pýši honosnou barokovou bránou a štvorhrannou vežou. Z dvornej časti je priebežná arkádová spájacia chodba, na prízemí otvorené arkády na pilieroch. V západnom krídle je baroková kaplnka Nanebovzatia Panny Márie z roku 1730.
Renesančný kaštieľ(1.polovica 17.storočia)
Dubnický renesančný kaštieľ je z 1. polovice 17. storočia, jeho najväčšie úpravy nastali v 18. storočí. Poschodová budova s bočnými krídlami vybiehajúcimi do uhla má v strednom krídle vretenové schodište. Z druhej strany objektu sa nachádza Dubnický park. V renesančnom kaštieli je v súčasnej dobe penzión s možnosťou ubytovania, reštauráciou a kongresovými sálami „Pension Chateau Mignon“.
Mariánska socha (polovica 18.storočia)
Plastika panny Márie - táto rokoková socha je z polovice 18. storočia s bohato členeným podstavcom. Na čelnej strane podstavca sa nachádza dvojitý erb a rokoková girlanda. Mariánsku sochu môžete nájstˇ na námestí Matice slovenskej, v blízkosti hotela Filagor.
Rokokové súsošie sv. J. Nepomuckého (1773)
Rokokové súsošie je z roku 1773. Celé je na troch samostatných podstavcoch. Na dvojstupňovej základni je plochý sokel s rímsou, na ňom sú 3 samostatné piliere dekorované rastlinnými úponkami. Piliere majú rímsové hlavice, na strednom pilieri je socha sv. Jána Nepomuckého v charakteristickom odeve, s krucifixom v rukách. Odev je bohato riasený. Na bočných pilieroch sú sochy dvoch anjelov.
Stĺp hanby (1728)
Stĺp hanby je z kameňa s jednoduchou rímsovou hlavicou, na troch stranách so železami. V hornej časti je ukončený kamennou guľou. Stĺp je premiestnený z jeho pôvodného miesta ku kaštieľu .
Secesná vila staviteľa Reima (1903) Vila staviteľa Reima je vybudovaná v roku 1903 v secesnom slohu. Objekt má dve podlažia. Na čelnej a zadnej fasáde sú 2 vežičky, pôdorys je nepravidelný. V súčasnosti je sídlom pobočky sociálnej poisťovne.
Park J.B. Magina
Vznik a vývoj parku je spätý s rodom Illésházyovcov. Gašpar dal roku 1637 vybudovatˇ kaštielˇ, ku ktorému vybudoval aj záhradu. Najznámejšou súčasťou parku Illésházyovcov vo francúzskom slohu bola skalnatá Grotta s drevenou vežičkou a oranžéria z roku 1733, z ktorej sa citrusové plody dodávali až na panovnícke dvory do Budapešti a Viedne..
Osobnosti mesta Dubnica nad Váhom
Nie je možné v tak malom priestore vymenovatˇ všetky osobnosti mesta, ale napriek tomu spomenieme aspoň niektoré, ktoré poznačili svojou činnosťou vývoj mesta, resp. mu dávajú tvár a imidž.
Ján Lochman (1597 - 1645)
Náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár. Pôsobil v Dubnici ako evanjelický farár v roku 1621. Zomrel 26. 9. 1645.
Ján Augustíni (1610 - 1675)
Cirkevný hodnostár a autor príležitostných básní. V rokoch 1646 - 1657 a 1663 - 1665 pôsobil v Dubnici ako evanjelický farár. Zomrel 21. 10. 1675.
Štefan Dubnicai (1675 - 1725 )
Narodil sa 21. februára 1675 v Dubnici. Pochovaný je v dubnickom kostole a nápis na jeho náhrobok zložil jeho spolužiak a priatelˇ Ján Baltazár Magin. Štefan Dubnicai bol predstaviteľom konfesionálne ostro vyhranenej náboženskej spisby. Bol autorom viacerých polemických spisov.
Ján Baltazár Magin (1681 - 1735)
J. B. Magin sa narodil 6. januára 1681 vo Vrbovom pri Piešťanoch. Patril medzi vynikajúcich znalcov antickej vzdelanosti a literatúry. Ako kňaz pôsobil od roku 1709 v Járku pri Nitre,
v Košeci, v trenčianskom kláštore a od roku 1719 do svojej smrti v roku 1735 v Dubnici.
Po dobu pôsobenia v Dubnici napísal prácu „APOLÓGIA” (1723), ktorá je najstaršou politickou, národnou a kultúrnou obranou Slovákov v Uhorsku.
Andrej Mesároš (1741 - 1812)
Významný predstaviteľ prvej generácie bernolákovcov. Pôsobil v Dubnici v rokoch
1776 - 1804.
František Xaver Hábel (1760 - 1846)
V Dubnici pôsobil v rokoch 1804 - 1811. F. X. Hábel patril ku generácii zakladateľov „Slovenského učeného tovarišstva”
Vojtech Teml (Adalbert Temel) (1775 - 1835)
Bol jedným z aktívnych činiteľov prebúdzajúceho sa národného a kultúrneho života v našom meste. Dokonca významný bernolákovec Michal Rešetka, ako dubnický kaplán, sa rozvíjal pod Temlovým vedením. Zanechal po sebe rukopis kroniky Historia Parochiae Oppidi Dubnicza.
Michal Rešetka (1794 - 1854)
Významný dejatelˇ v období slovenského národného obrodenia. Ako kňaz pôsobil v Dubnici
v rokoch 1820 - 1834. Michal Rešetka zanechal po sebe knižnicu, ktorú začal budovatˇ už v Dubnici.
Artur Lieskovský (1852 - 1920 maliar, grafik)
Narodil sa v Dubnici nad Váhom 7. 8. 1852. Jeho diela tvoria reprezentatívnu zbierku Trenčianskeho múzea, sú v zbierke Galérie M. A. Bazovského, častˇ Lieskovského výtvarného diela sa nachádza v Maďarsku.
Mikuláš Senko (1922 - 1990)
V rokoch 1967 - 1985 umelecký vedúci a choreograf folklórneho súboru Vršatec. Jeho tvorba dodnes pretrváva v repertoári FS Vršatec. Úctu k tomuto vzácnemu človeku Dubnica nad Váhom prejavuje prostredníctvom Dubnického folklórneho festivalu s medzinárodnou účasťou, ktorého súčasťou je i súťaž o „Cenu Mikuláša Senka”.
ThDr. Anton Bagin (1923 - 1992 )
Po vysviacke za kňaza pôsobil 20 rokov ako kaplán v Dubnici nad Váhom. Anton Bagin patrl k popredným zveľaďovateľom cyrilometodskej tradície na Slovensku. Svedčia o tom jeho knižné práce ako sú: Cyrilometodské kostoly a kaplnky na Slovensku, Apoštoli Slovanov Cyril a Metod a Veľká Morava, Život Gorazda a Cyrilometodská tradícia u Slovákov.
Ján Zachara (27. 8. 1928)
Mesto Dubnica nad Váhom má aj svojho olympijského víťaza. Bol ním 57 kg boxer, ktorý bol dvakrát majstrom Slovenska v rokoch 1947 – 1948, štyrikrát majstrom Československa 1951, 1954 - 1956. Pätnástˇ aktívnych rokov v tomto športe, ďalšie roky ako tréner. Ján Zachara patrí k tým vyvoleným, ktorým sa splnil olympijský sen. Po víťazstve v perovej váhe do 57 kg stál na najvyššom stupni. Olympijským víťazom sa stal v Helsinkách v roku 1952. Pamätníci hovoria, že jeho box bol skutočný šerm päsťami. Ján Zachara bol poctený organizáciou UNESCO titulom Rytier fair play.
Prof. Ing. Herbert Ďurkovič CSc. (27.12.1928 - 28.03.2007)
Profesor Ďurkovič zastával významné hospodárske a verejné funkcie. Bol prvý generálny riaditelˇ zoskupenia strojárskych a metalurgických závodov na Slovensku. Pôsobil ako poslanec Národného zhromaždenia Československej republiky, predseda Slovenskej plánovacej komisie, podpredseda vlády ČSSR a stály zástupca Československa v RVHP, predseda Slovenskej plánovacej komisie a podpredseda SNR
Jozef Kurjak (8. 3. 1935)
Dubnický maliar, grafik, predstaviteľ dubnickej monumentálnej tvorby, art protis. V rokoch 1959 – 1960 zakladateľ Výtvarnej Dubnice. Od roku 1963 člen v Slovenskom zväze výtvarných umení.
Matej Lacza (1939 – 1998)
Vo svojich 14. rokoch sa začal zaoberatˇ cyklistikou. Československým reprezentantom bol v rokoch 1962 – 1968. Víťaz v pretekoch Okolo Slovenska v roku 1964. Dlhoročný tréner dubnických cyklistov a hlavný organizátor Medzinárodných dní cyklistiky.
Jozef Vydrnák (27.3.1961)
V kresbe, maľbe a grafike sa vzdelával u akad. maliara Mariana Súčanského v Trenčíne.
Od roku 1986 žije a tvorí v Dubnici nad Váhom. Je predstaviteľom tzv. „dubnickej školy“, kde ide o autorov, ktorí vyžarujú bytostnú energiu v kresbe. Autor mnohých výstav doma i v zahraničí.
Pavol Demitra (29.11.1974)
Odchovanec dubnického hokeja, útočník NHL. Jeden z najlepších svetových útočníkov s veľkými skúsenosťami. Jeho výkony sú na veľmi stabilnej úrovni.
Remeselná, obchodná a priemyselná činnosť
Podľa daňových súpisov bolo v r. 1681 v Dubnici nad Váhom 33 veľkých sedliakov, 10 malých a 39 najmenších želiarov.
Koncom 19. storočia väčšina obyvateľov Dubnice pracovala v poľnohospodárstve. Remeslom a obchodom sa zaoberalo 25 majiteľov živností z toho 4 mlynári, 3 obchodníci, 2 kováči, 2 kolári a po 1 z iných bežných profesií. Najdôležitejším odvetvím bolo tkáčstvo, v ktorom pracovalo 13 samostatných výrobcov.
Po I. sv. vojne väčšina obyvateľov stále pracovala v poľnohospodárstve. Táto situácia sa zmenila, kedˇ v roku 1928 sa uskutočnili pre Dubnicu významné rokovania o výstavbe záložnej továrne a,s. Škodových závodov v Plzni. Dôvodom pre výber tejto lokality bola výhodná strategická poloha a najmä dostatok lacných pracovných síl. Výstavba zbrojovky zamestnala desiatky roľníkov z Dubnice aj okolia so záprahmi a povozmi na odvoz zeminy, dreva a stavebného materiálu..
V roku 1931 boli zastavené práce na výstavbe závodu a Dubnicu postihla hospodárska kríza. Zlepšenie pomerov nastalo až v roku 1934, kedˇ došlo k obnoveniu stavebných prác na výstavbe závodu v dôsledku vojnovej hrozby Nemecka. Výroba v ešte nedokončenom závode začala v roku 1937.
Okrem súkromných firiem malo v Dubnici nad Váhom tradíciu i družstevnícke podnikanie. Od roku 1939 tu úspešne pôsobilo Potravinové družstvo s viac ako 240 členmi. Po roku 1949 zanikli v Dubnici nad Váhom všetky živnosti a vytvárali sa komunálne podniky.
Rozvoj súkromnej podnikateľskej sféry nastal až po roku 1991. Spočiatku úspešným rozširovaním obchodnej siete a následne i vo výrobnej sfére, kde rozvoj súkromného podnikania čerpal z kvalifikovanej pracovnej sily vychovanej v dubnických fabrikách a kde aj mesto vytváralo priaznivé podmienky v oblasti rozvoja podnikania.
K 1.1.2007 evidujeme v Dubnici nad Váhom 4 960 podnikateľských subjektov,
z toho právnických 2 400 a fyzických 2 560.
V súčasnosti je v meste zastúpených mnoho veľkých medzinárodných firiem, ktoré patria medzi najväčšie firmy v meste a zároveň poskytujú väčší počet pracovných miest. Dôležitú úlohu v miere zamestnanosti okrem malých a stredných podnikateľov však zohrávajú i miestne, pomerne veľké súkromné spoločnosti. (POWER ONE, s r.o.; MATADOR AUTOMOTIVE, a.s.;SAUER - DANFOSS, a.s.; ZTS – LR NaJUS, a.s.; ZVS holding, a.s.; ZVS IMPEX, a.s.; ZVS ENCO, a.s.; KUKA ENCO Werkzeugbau, s.r.o.; EVPÚ-ZVS, a.s.; VISTEON SLOVAKIA, s r.o.; DELTA Energy Systems (Slovakia), s r.o.; HANIL E-HWA Automotive Slovakia, s.r.o.; JAMP Svorada, s.r.o.; SPOLKOVÁČ, s.r.o.; MEUBLE, s.r.o. a ďalší.
Služby v meste ako aj zásobovanie základnými druhmi potravín je zastúpené
obchodnými prevádzkami v počte 34, z toho medzi najväčšie sa radia Billa SR a.s.;
Lidl Slovenská republika v.o.s.; Tesco Stores SR a.s.; Prima Zdroj holding a.s.;
COOP Jednota Slovensko, s.d.
70 rokov zbrojárskej výroby v Dubnici nad Váhom
Závody ťažkého strojárstva a Závody všeobecného strojárstva v Dubnici nad Váhom patrili v minulých rokoch medzi najväčšie a najvýznamnejšie firmy v bývalom Československu. Vo svojej histórii prešli zložitým vývojom.
Ministerstvo národnej obrany bývalej ČSR v roku 1928 navrhlo, z dôvodu výhodnej strategickej polohy, v Dubnici nad Váhom vybudovať závod na výrobu zbrojárskej techniky. Nebezpečenstvo fašizmu v Nemecku donútilo vládu v roku 1934 urýchlene zvyšovatˇ výrobu zbraní. Z toho dôvodu zo Škodových závodov v Plzni previezli do Dubnice nad Váhom stroje a zariadenia.
V roku 1937 vznikol v Dubnici nad Váhom špecializovaný závod na výrobu delo-streleckých zbraní patriaci koncernu ŠKODA Plzeň. Závod bol vybudovaný ako podzemná prevádzka a systematicky bol dobudovaný ako uzavretý technologický cyklus od výroby polotovarov , mechanického opracovania, výroby špeciálneho náradia až po skúšky hotových delostreleckých systémov.
Počas druhej svetovej vojny bol závod pod kontrolou spoločnosti Hermann Göring Waffenwerke c.o. a vyrábal okrem zbraní a munície i súčiastky námorných torpéd, leteckých motorov a rakiet V2.
V roku 1945 bol závod takmer úplne zničený po bombardovaní spojeneckým letectvom. Odolali iba haly podzemných prevádzok, tzv. blok, kde sa ustupujúcim nemeckým vojskám podarilo síce zničitˇ vnútorné vybavenie, ale haly ako také odolali pokusom o deštrukciu znútra i zvonku. Laboračná častˇ závodu bola úplne zničená.
V rokoch 1945 až 1948 bol závod postupne obnovovaný. Prvými výrobkami boli konštrukcie mostov, žeriavov pre obnovu vojnou zničenej krajiny. Nasledovala výroba bagrov a obrábacích strojov, ktorá bola neskôr delimitovaná do Trenčína.
Od roku 1948 sa postupne obnovovala výroba delostreleckých zbraní. Na počiatku sa jednalo o opravy koristnej techniky, neskôr výrobu nových zbraní, najmä na báze sovietskych licencií. Najvýznamnejšími výrobkami v tomto období boli kanóny pre tanky T34, T54 a T55.
1. januára 1950 začal s ťažkosťami fungovatˇ nový národný podnik Škoda Dubnica, ktorý sa o rok premenoval na Závody K.J. Vorošilova. V tomto závode výroba prudko narastala. Dňa 1. januára 1953 došlo k delimitácii Závodov K.J. Vorošilova a častˇ závodu „Údolie” prešla ako samostatný podnik pod Ministerstvo všeobecného strojárstva v Prahe pod názvom Závody všeobecného strojárstva, n.p. Dubnica nad Váhom.
Závod K.J. Vorošilova sa postupne modernizoval a prevzal do výrobného programu okrem vojenskej výroby aj výrobu banskej výstuže, ďalej výrobu sústruhov, lokomotív, zariadenie pre valcovne a atómovú elektráreň, metalurgiu, hydrauliku, cestné stroje, lisy, rôzne náradie i ďalsˇie strojárske zariadenia, ktoré sa vyvážali do rôznych krajín sveta. V roku 1957 došlo k čiastočnému útlmu zbrojnej výroby v súvislosti s novou vojenskou doktrínou uprednostňujúcou raketovú techniku. Obdobie od roku 1967 bolo charakteristické mohutným rozvojom zbrojnej výroby. V roku 1970 došlo k podpísaniu kooperačných dohôd s nemeckou firmou SAUER-SUNSTRAND o výrobe axiálnych hydrostatických prevodníkov. Z Martina bola delimitovaná výroba hydraulických rýpadiel, vyrábaných v licencii francúzskej firmy Poclain. Neskôr Strojárske a metalurgické závody (SMZ). Po roku 1978 sa SMZ premenoval na Závody žažkého strojárstva, n.p. Dubnica nad Váhom.
Nosnou výrobou bola naďalej zbrojná výroba. Vo svojej histórii závod vyrobil, zmodernizoval alebo opravil okolo 50 typov zbraní v počte asi 50 tis. kusov. Medzi najvýznamnejšie výrobky delostreleckej techniky patrili: tankové kanóny pre tanky T34, T54, T55 a T72, protitankové kanóny, mínomety, kanóny pre výrobu BVP a protilietadlové kanóny. Okrem toho závod vyrábal a dodával výrobky tankovej, transportérovej a delostreleckej techniky, najmä: raketomety GRAD, bojové vozidlo pechoty DANA a ZUZANA a samohybné mínomety PRAM S.
V súčasnosti sú nositeľmi tradície zbrojnej výroby v Dubnici nad Váhom, ZTS – špeciál, a.s. a ZVS holding, a.s.
Výroba v ZVS Dubnica bola zahájená v roku 1937 v rámci koncernu Škoda, čo svedčí o dlhodobej tradícii priemyselnej výroby v tomto regióne. Po viacerých organizačných zmenách pôsobil až do r. 1990 ako samostatný koncernový podnik v rámci koncernu ZVS Brno. V tomto období bola dominantná špeciálna výroba, zameraná na výrobu veľkorážovej munície, protitankových a protilietadlových rakiet a ich komponentov, ktoré umožnili aj rozvoj unikátnych technológií vo viacerých oblastiach. Okrem toho bol dávaný veľký dôraz na rozvoj špeciálneho náradia a jednoúčelových strojov. Popri tradičnej výrobe transformátorov pre spotrebnú elektroniku sa rozvíjala aj priemyselná elektronika so zameraním na riadiace systémy pre textilný a reprografický priemysel a výrobu bielej techniky.
Nosnou súčastˇou ZVS holding, a.s. je výroba špeciálnej techniky, ktorá zabezpečuje dodávky pre Ozbrojené sily SR a v čoraz väčšej miere plní aj exportné úlohy pre solventných zahraničných zákazníkov. Firma spolupracovala so zahraničnými partnermi aj v minulosti, ale po zmene spoločensko-politickej situácie sa výrazne orientuje na zahraničné trhy, kde má kontrahované dodávky munície a rozpracovaných niekoľko rozsiahlych projektov týkajúcich sa transferu technológie na výrobu munície.
Okrem zabezpečenia sériovej výroby veľko-, stredne- a malokalibrovej munície sa v spoločnosti venuje veľká pozornostˇ modernizácii vyrábanej munície, v rámci ktorej sú rozpracované projekty týkajúce sa vývoja podkalibrovej a kontajnerovej munície, modernizácie zapaľovačov a témy súvisiace s prispôsobením výrobného programu štandardom NATO.
Prevádzka strojnej výroby je vybavená modernými CNC strojmi, na ktorých zabezpečuje komplexnú výrobu mechanických súčiastok pre finálnu produkciu ako aj výrobu náradia a jednoúčelových strojov. Ďalej sa orientuje aj na výrobu športových vzduchových zbraní pre ČZ Uherský Brod, tradičnú výrobu mernej a čerpacej techniky a kooperačnú výrobu pre reprografický priemysel určenú pre významného dánskeho partnera.
Neoddeliteľnou súčasťou komplexu ZVS holding, a.s. je výroba a vývoz investičných celkov v oblasti špeciálnej výroby, vo svete do takmer dvadsiatich krajín.
V súčasnosti ZVS holding a.s., s výrobou špeciálnej techniky pre dodávky Ozbrojených síl SR a v čoraz väčšej miere plniaci si aj civilné exportné úlohy pre solventných zahraničných partnerov, má stabilnú pozíciu ako spoľahlivý partner pre spoluprácu v oblasti civilnej, ale hlavne špeciálnej techniky pre svojich partnerov na Slovensku, v Čechách a v celom svete. V minulosti pracovalo v oboch firmách cca 17,5 tis. pracovníkov, ktorí sa zvážali zo siedmich terajších okresov.
Počas 70- ročnej histórie firmy ZTS a ZVS vychovali stovky inžinierov, výskumných pracovníkov, technikov i odborníkov v rôznych strojárskych profesiách, ktorí sa veľkou mierou podieľali na rozvoji nášho hospodárstva. Výrobky pochádzajúce zo ZTS a ZVS sú vo svete uznávané a majú značku kvality. Firmy ZTS a ZVS popri výrobe venovali veľkú pozornostˇ aj sociálnej starostlivosti a výchove mladých odborníkov. V Dubnici nad Váhom sa podieľali na výstavbe bytov, predškolských zariadení, polikliník i športových objektov. Podporovali šport, kultúru, vzdelanie i zvyšovali celkovú životnú úroveň obyvateľov Dubnice nad Váhom. Firmy úzko spolupracovali aj s vedením mesta. Závody ťažkého strojárstva a Závody všeobecného strojárstva mali veľký podiel aj na tom, že Dubnica nad Váhom sa v minulých rokoch komplexne zaradila medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce mestá na Slovensku.
70. výročie zbrojárskej výroby v ZTS a ZVS si iste v roku 2007 pripomenú aj ich bývalí zamestnanci, ktorí v nich dlhé roky pracovali, niektorí aj celý pracovný život resp. celé generácie rodín.
Školstvo
Prvou správou o školstve v Dubnici je zmienka z roku 1627 o usadlosti Jána Sopušku pri škole. V najstaršej zachovanej vizitácii z roku 1675 je drobná zmienka o učiteľovi v tom zmysle, že vlastní exemplár evanjelií v slovenskej reči, z čoho vyplýva, že v tom čase bola v Dubnici nad Váhom dobre zabehnutá škola. Vyučovacím jazykom bola pravdepodobne slovenčina. Z roku 1714 sa zachoval kratučký opis drevenej budovy jednotriednej školy a z korešpondencie Jozefa Kerekeša s Jánom Illésházym sa dozvedáme o postavení murovanej jednotriednej školy pri dubnickej fare.
Sústavný rast obyvateľstva a tým aj detí si vynútil zriaďovanie ďalších tried . V roku 1876 vznikla dvojtriedna obecná škola ktorú v roku 1880 prevzal štát a rozšíril na trojtriedku.
Od roku 1907 sa v škole vyučovalo po maďarsky. V roku 1896 vznikla učňovská škola , ale pre nedostatok žiakov v roku 1901 zanikla.
Sústava škôl v Dubnici nad Váhom sa začala formovatˇ po roku 1945 v súvislosti s rastom priemyslu ako aj počtom obyvateľstva. K továrenskej učňovskej škole z roku 1937 pribudla v roku 1948 priemyslová škola a v roku 1973 gymnázium.
V súčasnej dobe sú v Dubnici nad Váhom 4 materské školy so 600 deťmi, 4 základné školy, z toho 3 štátne a jedna cirkevná. K vzdelávaniu a školstvu neodmysliteľne patrí aj Základná umelecká škola s 538 žiakmi a troma odbormi tanečný, výtvarný a hudobný, Centrum voľného času a Materské centrum Slniečko.
Širokospektrálne je zastúpene aj stredné školstvo. Na Gymnáziu študuje na osemročnom štúdiu so zameraním na cudzie jazyky 233 žiakov a na štvorročnom 388 žiakov. Stredné odborné učilište strojárske a elektrotechnické s počtom 1003 žiakov vychováva odborníkov pre dubnické podniky a aj široké okolie v 13 odboroch. 720 študentov Strednej priemyselnej školy rozširuje svoje vedomosti v elektrotechnických, mechatronických, strojárskych a technicko - informačných štúdiách.
Na detašovanom pracovisku Materiálovo-technologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity so sídlom v Trnave, je možnostˇ študovatˇ dennou aj externou formou v dvanástich študijných odboroch. V roku 2006 začal svoju činnostˇ súkromný Dubnický polytechnický inštitút.
Zdravotníctvo
V správe z roku 1792 sa píše okrem iného aj o výstavbe domu novouvedeného lekára, je to najstaršia zmienka o lekárovi v Dubnici nad Váhom. V roku 1831 pôsobila v Dubnici nad Váhom pôrodná asistentka Terézia Krajčová, ktorú poslal Štefan II. Illésházy na štúdiá do Pešti. Od roku 1876 pôsobil v dubnickom kaštieli lekár z Brém dr. Július Knüppel, ktorý bol zároveň okresným chirurgom. Od jeho príchodu sa začala zlepšovatˇ zdravotnícka situácia v mestečku. Pranieroval alkoholizmus a bojoval za čistotu ciest, odporúčal každoročné bielenie domov a miestností a udržiavatˇ v čistote verejné studne. Za jeho pôsobenia sa v Dubnici nevyskytla žiadna veľká epidémia. Ďalšími známymi lekármi, ktorí pôsobili v Dubnici boli dr. Reim. a dr. Náthan Taub. Hlavne ten uskutočnil viacero zásadných hygienických opatrení.
V rokoch po II. sv. vojne prekonávala Dubnica zložitú situáciu aj v zdravotnej a sociálnej oblasti. V roku 1949-1950 sa zriadila pri závode nemocnica pod vedením dr. Ježíka. Takto sa z veľkej časti zdravotná starostlivostˇ preniesla do závodu, čo bolo, vzhľadom na jeho význam a rozšírenie prirodzené, ale Dubničania ju potrebovali v omnoho väčšom rozsahu. V roku 1988 bola pri závode otvorená nová poliklinika s kompletným vybavením pre závodných lekárov a pre odborné ambulancie. Samotné mesto sa vlastnej polikliniky dočkalo až v roku 1990. Toto zariadenie zabezpečuje služby v primárnej i sekundárnej zdravotníckej starostlivosti.
V súčasnej dobe zabezpečujú lekárske služby mestská a závodná poliklinika, neurologické a rehabilitačné služby súkromné ambulancie v Medicínskom centre Konzílium a 5 ďalších súkromných zubných ambulancií. Lekárenské služby poskytuje 5 lekárni.
Na území mesta aktívne pôsobia 3 kluby dôchodcov a 3 zariadenia sociálnych služieb – Domov dôchodcov - Domov penzión pre dôchodcov Pod hájom, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb na ul. Športovcov a Slovenská agentúra sociálnych služieb - domov dôchodcov Dukelská štvrtˇ.
Kultúrne aktivity
Činnostˇ v oblasti kultúry zabezpečuje oddelenie kultúry na Mestskom úrade. Ide o širokú škálu kultúrno-spoločenských podujatí. V spolupráci s profesionálnymi umeleckými agentúrami organizuje predovšetkým divadelné predstavenia, koncerty a zábavné programy. Využíva aj vlastné zdroje a ponuky regionálnych kultúrnych zariadení a občianskych združení. Veľmi dobrá spolupráca je rozvinutá so Základnou umeleckou školou v Dubnici a Novej Dubnici najmä pri zabezpečovaní programov slávnostného charakteru, ako sú programy pri prijatí bezpríspevkových darcov krvi, vyhodnotení najlepších športovcov, študentov a podobne. Taktiež s Centrom voľného času, so všetkými základnými školami a materskými škôlkami má mesto dobrú spoluprácu pri zabezpečovaní rôznych akadémií a prezentácií. Oddelenie kultúry pravidelne spolupracuje s Regionálnym kultúrnym strediskom Považská Bystrica a Trenčín a to pri zabezpečovaní ľudových remeselníkov na výstavy organizované mestom, ako je napr. veľkonočná výstava, vianočná výstava, trhy umeleckých remesiel, ako aj pomocou pri organizovaní okresných a krajských súťaží a prehliadok, ktoré sa konajú v Dome kultúry v Dubnici nad Váhom. Veľmi dobrá spolupráca je aj so všetkými folklórnymi súbormi, ktoré pôsobia na území mesta, ako i speváckou skupinou Jesienka z Centra neziskových organizácií. Ide hlavne o príležitostné koncerty, ako je Vianočný koncert alebo koncerty z príležitosti Mesiaca úcty k starším, fašiangy a podobne. Čoraz väčšiemu záujmu sa teší Dubnické hudobné leto, v rámci ktorého sa predstavujú predovšetkým dychové skupiny, ale aj skupiny iného žánru, ktoré sa koná počas celého leta v mesiacoch júl a august vždy v nedeľu v priestore pred ABC, mestského parku, novej tržnice a DUTAF centre.
Od roku 2005 vyvíja svoju činnostˇ aj expozitúra Dubnického múzea. Cieľom Dubnického múzea je získavatˇ múzejné predmety, ktoré sa viažu na Dubnicu nad Váhom a okolie a zároveň propagovatˇ bohaté kultúrne dedičstvo. Zámerom Dubnického múzea je aj komplexná starostlivostˇ o kultúrne pamiatky. Mesto podporuje a organizuje družobné výmeny v oblasti kultúry s našimi družobnými mestami v Českej republike, Maďarsku a Poľsku.
Dubnický folklórny festival s medzinárodnou účasťou
Vznikol v roku 1994 na počestˇ významného a uznávaného slovenského choreografa Mikuláša Senka, ktorý pôsobil v miestnom folklórnom súbore Vršatec. Festival je najväčším kultúrnym podujatím usporadúvaným v Dubnici nad Váhom. Každoročne sa koná v posledný augustový víkend a pritiahne mnoho divákov a záujemcov o ľudovú kultúru.
V tomto čase sa tu stretávajú najlepšie folklórne súbory a skupiny z rôznych kútov Slovenska. Navštívili ho aj súbory z krajín ako Rusko, Turecko, Albánsko, Taliansko, Bulharsko, Srbsko, Cyprus, Kanada, Izrael, Litva, Česko, či Guatemala a Mexiko. Popri množstve sprievodných podujatí sú jeho neodmysliteľnou programovou súčasťou Trhy umeleckých remeselníkov, Dubnický jarmok, vystúpenia súborov a Súťaž o Cenu Mikuláša Senka. Priaznivcov si našla aj ľudová kultúra regiónu, ktorá je od roku 2005 prezentovaná vystúpeniami folklórnych skupín z regiónu a podujatím Z našich koreňov, pripravovaným v spolupráci s dubnickými folklórnymi súbormi Vršatec, Mladostˇ, Prvosienka, Senior klub Vršatec a speváckou skupinou Dubnička, ktoré patria vo svojich kategóriách k najlepším na Slovensku. Vršatec absolvuje svoje vystúpenia pravidelne po celej Európe i v zámorí.
Dubnický folklórny festival s medzinárodnou účasťou je vyvrcholením kultúrneho leta s nadregionálnym charakterom a patrí do siete najväčších festivalov Slovenska.
Šport
Skromné počiatky telovýchovy a športu v Dubnici nad Váhom siahajú do obdobia medzi I. a II. svetovou vojnou. Začiatkom roku 1920 bola založená telovýchovná jednota Orol. V roku 1929 telovýchovná jednota Sokol. Športový klub futbalu s vyše 100 členmi vznikol v roku 1934. V štyridsiatych rokoch bol vybudovaný v Dubnici impozantný športový štadión o celkovej kapacite 13 000 miest. Po roku 1945 mali v Dubnici športové a telovýchovné organizácie už pomerne dobré zázemie. Zjednotená telovýchovná jednota Sokol združovala futbal, box, ľahkú atletiku, šach, kolky, tenis, volejbal a lyžovanie. Postupne pribúdali nové oddiely ako cyklistický, hádzanársky, oddiel ľadového hokeja, basketbalu, juda, turistiky a horolezectva. Medzi Dubničanmi bol značný záujem aj o letectvo. V roku 1948 založil I.Urban slovenský národný aeroklub, ktorý pôsobil na letisku pri obci Prejta. Postupne sa presťahoval na letisko v Slávnici , kde pôsobí aj v súčasnej dobe. Najplodnejšie obdobie TJ Spartak zaznamenal v 70. a 80. rokoch , kedy združoval okolo 1500 aktívnych členov a funkcionárov. Telovýchovná jednota mala svoj športový areál, zimný štadión a športové haly. Neraz úspešne reprezentovala Slo-vensko na ME, MS i OH. Po roku 1990 sa TJ Spar tak pretransformovala na samostatné kluby a krúžky. K najúspešnejším v súčasnej dobe patrí atletický klub, ktorý patrí medzi šestˇ najlepších klubov v Európe a s pomocou ktorého bola v roku 2001 vybudovaná umelá tartanová dráha, ďalej futbalový klub s mnohými mládežníckymi oddielmi, raketomodelársky klub s majstrami sveta i Európy, Aeroklub Slávnica, boxing club, ktorý už oslávil 65 rokov svojho pôsobenia a v ktorom neustále pôsobí olympijský víťaz Janko Zachara, jogging klub a cyklistický klub, jeden z najlepších na Slovensku. Novinkou v športovom areáli je moderné osvetlenie futbalového ihriska a umelý trávnik tréningového ihriska.
V meste bol vybudovaný nový športový areál DUTAF Centrum s tenisovými kurtami, osvetleným futbalovým ihriskom s umelým povrchom a minigolfom.
Mesto aktívne podporuje rozvoj športu v Dubnici nad Váhom poskytovaním dotácií a priestorov pre športové aktivity všetkých vekových kategórií obyvateľov.
Cestovný ruch
V meste Dubnica nad Váhom je perspektíva rozvoja cestovného ruchu vo využití prírodných krás v okolí mesta, ktoré patria k najbohatším na Slovensku. V ponuke historických pamiatok a agroturistiky je lokalita Vršatca a Prejtskej doliny. Strážovské vrchy a Biele Karpaty ponúkajú množstvo atraktívnych turistických a cykloturistických trás (Strážov, Vápeč, Rokoš, Žihľavník – Baske), jedinečné je bohatstvo výskytu termálnych a minerálnych prameňov (Trenčianske Teplice, Kubrá, Trenčianske Jastrabie, Belušské Slatiny). Vďačnými a obľúbenými cieľmi turistov sú hrady a zámky (Vršatec, Trenčiansky hrad, Beckov, Súľov), ako aj ľudové stavby (Čičmany) a historické jadrá miest (trencin). Sú tu cvičné terény pre horolezcov (napr: Kamenné vráta pri Tr. Tepliciach, Sokol za Prejtou). Na svoje si prídu milovníci zimnej turistiky a lyžovania (Homôlka, Čičmany, Zliechov), jaskyniari (Mojtín) aj cykloturisti.
V okolí Dubnice nad Váhom sú výborné podmienky pre rybolov v rybárskych lokalitách „Štrkovisko Dubnica nad Váhom, akumulačná nádrž Prejta a pstruhové potoky“. Milovníci poľovníctva nájdu svoje vyžitie v poľovných revíroch Strážovských vrchov „Markovica a Strojár“.
Ubytovacie možnosti priamo v meste / Accomodation in town:
Garni Hotel Dubnica 042/4426080, Hotel Kristína č.t. 042/44 20 322,
Internát SOU Elektrotechnické a strojárske č.t. 042/4450112,
ubytovňa NOVELCAR a.s. 042/4422201, Ranč Lhota 042/4450016
Ubytovacie možnosti v okolí / Accomodation in the surroundings:
Hotel Dynamic – Nová Dubnica č.t. 042/4430 700, ubytovňa Združenej strednej školy poľnohospodárskej Pruské č.t. 042/4492 532, ubytovňa Nemšovského telovýchovného spolku č.t. 032/6589 085, chata Gilianka Bolešov č.t. 042/4493 290, ubytovňa Aeroklub Slávnica č.t. 042/4493 185.
Kontakty
MsÚ sekretariát: +421/42 4455 726, e-mail: msu@dubnica.eu, www.dubnica.sk
Lekárne poskytujúce pohotovostné služby:
C II. č.t. 042/4425 514, Pod Kaštieľom č.t. 042/4422 058,
Pri záv. poliklinike č.t. 042/4485 145, Pri poliklinike č.t. 042/4323 276,
Welcome to Dubnica nad Váhom
Dubnica nad Váhom is a city with a rich history spanning more than 814 years. It is situated in the picturesque Váh river basin, amidst the Ilava Hollow, and it is dominated by the Vršatec limestone rocks. The region is surrounded by the Strážov Hills and the White Carpathians that are rich in vegetation and nature beauties.
The oldest written record of Dubnica nad Váhom dates back to 12th century — a document from 1193. In 1439 Dubnica became part of the Trenãín domain and remained as such until the end of feudalism. From 1594 to 1835, it was a property of the Illéšházy counts. This period was characterized by development and Dubnica became an important political, cultural and economic center of not only the central Váh river basin, but also of the whole north-western part of the Hungarian monarchy. The Illé‰házy’s built the most important historic monuments in the city - the early baroque manor (1670), the renaissance manor (1st half of 17th century), the Marian statue (mid-18th century), the sculptural group of St. J. Nepomucký (1773), the Pillory (1728), the Calvary (1770), and the Park of J. B. Magin. Among the most notable figures of the city are: ·tefan Dubnicai, Ján Baltazár Magin, Andrej Mesároš, František Xaver Hábel, and Vojtech Teml.
The 20th century is characterized by an enormous development of industrial production and the city itself. Dubnica nad Váhom belongs to the cities whose development was considerably influenced by the industrial boom starting with the building of the ·koda factory in 1928 and the operation of new objects in 1937. During the next seventy years, the production of the factories known as ZTS and ZVS determined the development of the city in all fields - from demography through culture and sports to infrastructure. The ZTS and ZVS companies educated hundreds of engineers, research workers and machinery experts who contributed substantially to the development of Slovak economy. The product of ZTS and ZVS are worldwide acknowledged for their high quality.
At the present time the population of Dubnica nad Váhom counts about 26,000 inhabitants and is the economic center of the region. After 1991 a boom of the entrepreneur sphere began and nowadays the city keeps records of about 4,960 business subjects. A number of foreign companies can be found here and an important role is played also by local large private companies. Dubnica nad Váhom has a well-developed network of foodstuffs-shops and other shops and supermarkets. The sphere of services and crafts is also sufficiently represented.
The city has found three elementary schools, four kindergartens, the Basic Arts School and the Center of free time. Secondary schools are represented by the Grammar School, the Secondary Technical School and the Secondary Engineering and Electro-technical Training Institution.
There is a subdivision of Materials and Technology Faculty of the Civil
Engineering and Technological University of Bratislava in the city and in 2006 the private Dubica Polytechnical Institute was found.
Cultural activities are provided by the department of culture of the Municipality, based in the City cultural center. It organizes theatrical performances, concerts, exhibitions, lectures, language courses, entertaining programs as well as stand-alone programs, such as Dubnica Carnival, Easter Festivities, Dubnica Nightingale, the Day of Children’s Happiness etc. The popularity of the Dubnica Musical Summer and the Dubnica Folklore Festival with foreign guests is continuously growing. Due to its 14 years’ history, it became an integral part of the cultural and social life of the city. Its goal is to get acquainted with, to develop and to preserve the folklore arts in various regions of Slovakia as well as the guest countries (such as Canada, Cyprus, Mexico, Guatemala, Italy, Russia etc.).
The Dubnica Museum has been active since 2005. Its aim is to acquire the objects that are related to Dunica nad Váhom and its surroundings and to popularize the rich cultural heritage.
Dubnica’s sports centers (sports hall, football stadium, hockey stadium, tartan
athletics track, sports center of DUTAF) are the centers of citywide, regional and countrywide as well as European activities. Among the most successful sports clubs are the Athletics Club, the Football Club, the Rocket Modeling Club, the Cyclist Club, the Jogging Club, the Boxing Club and the Slávnica Aeroclub.
The development of tourism in Dubnica nad Váhom is focused on the use of the natural beauties in the city’s surroundings which are among the most attractive in Slovakia. Among them is the region of Vr‰atec and the Prejta Valley. The StráÏov Hills and the White Carpathians offer a number of attractive tourism and bicycle-tourism routes (StráÏov, Vápeã, Roko‰, Îihºavník-Baske). Quite unique is the richness of thermal and mineral springs (Trenãianske Teplice,
Kubrá, Trenãianske Jastrabie, Belu‰ské Slatiny). Among the very popular targets of tourists are fortresses and castles (Vr‰atec, Trenãín, Beckov, Súºov), as well as folklore buildings (âiãmany) and historical centers of the cities (Trenãín). There are training routes for climbers in the region (Kamenné vráta at Trenãianske Teplice, Sokol at Prejta). In the surroundings of Dubnica, there are also places of interst for the lovers of winter tourism and skiing (Homôlka, âiãmany, and Zliechov), speleologists (Mojtín) and cyclists.
Our goal is to be among the modern and viable cities with a dynamic future. Dubnica nad Váhom has a rich history as well as presence. The world of the young is closely tied with the activities of the elderly. It is necessary mention and emphasize the developing cooperation of the city with three foreign cities: Vác (Hungary), Zawadzkie (Poland) and Otrokovice (the Czech Republic).
We will be happy if you decide to visit our city. Everyone is warmly welcomed and we believe that you will spend only pleasant time in our city, so that you keep only good memories of it.
Willkommen in Dubnica nad Váhom
Dubnica nad Vahom ist eine Stadt, die auf eine reiche Geschichte stolz ist, in die sie sich schon vor mehr als 814 Jahren eingeschrieben hat. Sie breitet sich in malerischem Vahtalbecken inmitten Ilavas Talbecken aus. Ihre Dominanz bilden Vršatec Kalksteinfelsen. Die Region, die von den Strážov Gipfeln und den Weißen Karpaten umringt ist, strotzt von bunter Vegetation und Naturschönheiten.
Der älteste schriftliche Hinweis über Dubnica nad Vahom hat sich aus dem 12 Jahrhundert erhalten. Er ist in einem Schriftstück aus dem Jahr 1193 nachweisbar belegt. Im Jahre 1439 ist Dubnica unter die trentschiener Herrschaft übergegangen und ist darunter bis zum Ende der Feudalherrschaft geblieben. Im Jahre 1594 war Eigentümer der Region das Grafgeschlecht der Ileshazi geworden und ist bis zum Jahr 1835 geblieben.
Die Epoche des Besitztums der Grafschaft Ileshazi wurde im Zeichen des Wachstums getragen und selbst Dubnica ist als ein der wichtigsten politischen, kulturellen und wirtschaftlichen Zentrum nicht nur mittleren Vahtals sonder auch von dem ganzen Nordwest Ungarns geworden.
Das Geschlecht der Ileshazi hat bekannteste historischen Sehenswürdigkeiten der Stadt wie Kastell (1670) aus dem Frühbarock , Renaissance - Kastell aus der zweiten Hälfte des17 Jahrhundert, die Marienstatue ( in der Hälfte des 18 Jahrhundert), Statuengruppe des hl.J.Nepomuk (1773), Schandepfahl (1728), den Kalvarienberg (1770), den Park von J.B.Magin erbaut. Unter die wichtigsten Persönlichkeiten der Vergangenheit gehörten: ·tefan Dubnicai, Ján Baltazár Magin, Andrej Mesáro‰, František Xaver Hábel, Vojtech Teml.
Die ganze Epoche des 20 Jahrhunderts zeichnet sich durch den Geist der großen industriellen Entwicklung in der Fertigung und der Stadt selbst aus. Dubnica nad Vahom gehört unter die Städte, derer Entwicklung deutlich vor allem rasantes industriellen Wachstum be-einflusst hat, angefangen im Jahr 1928 mit dem Bau der Skodawerke und der Inbetriebnahme in neuen Objekten im Jahr 1937.
In den nächsten siebzigen Jahren hat das Niveau der Produktion in den Fabriken, bekannt unter den Namen ZTS und ZVS die Stadtentwicklung in allen Bereichen über die demografische Entwicklung, die Kultur, Sport bis zu der ganzen Infrastruktur bestimmt.
Die Fabriken haben hunderte von Ingenieren, Forschungskräften, Fachleuten im Maschinenwesen, die sich mit entscheidendem Masse an der Wirtschaftsentwicklung beteiligt hatten. Erzeugnisse stammend aus ZTS und ZVS haben das Güterzeichen und werden in der ganzen Welt anerkannt.
Gegenwärtig hat Dubnica zirka 26000 Einwohner und ist ein Wirtschaftszentrum der Region. Nach dem Jahr 1991 begann die Entwicklung der Unternehmenssphäre.
Die Stadt registriert fast 4960 Unternehmer. Es haben sich hier viele ausländische Firmen niedergelassen. Eine große Funktion spielen hier auch vor Ort ansässigen Gesellschaften Dubnica nad Vahom verfügt über ein gut entwickeltes Netz von Lebensmittelmärkten sowie auch über Fachmärkte, Dienstleistungen und Handwerk die zur Bevölkerungszufriedenheit dienen.
Die Stadt Dubnica unterhält drei Grundschulen, vier Kindergarten, Grundkunstschule und ein Freizeitzentrum. Breit ist auch verträten auch mittleres Schulwesen- das Gymnasium, Mittelwirtschaftsschule und Fachlehranstalt der Richtung Maschinenbau und Elektrotechnik. Es gibt auf dem Gebiet der Stadt eine vorgezogene Stelle der Fakultät für Werkstoffe und Technologie STU aus Bratislava. Im Jahr 2006 hat das private polytechnische Institut in Dubnica sein Dienst begonnen.
Kulturelle Tätigkeit stellt die Kulturabteilung der Gemeinde im Kulturhaus der Stadt her. Es werden hier Theatervorführungen, Konzerte, Ausstellungen, Vorträge, Sprachkurse, Vergnügungsveranstalltungen sogar Selbstaufführungen wie Fasching, Ostern kommt, Nachtigal, Tag der Kindersfreude usw aufgeführt. Immer größerer Beliebtheit freut sich das Sommermusikfestival und der Folklorefestival mit internationaler Teilnahme. Ziel von dem Festival ist die Volkskunst der verschiedenen Regionen und anderen Ländern kennenzulernen und sie zu fördern. (Teilnehmer kamen aus Canada, Zypern, Mexico, Guatemala, Italien, Rusland…). Seit dem Jahr 2005 entwickelt das Museum ihre Exposition. Absicht des Museums ist es, die Gegenstände, die sich an die Stadt Dubnica und ihre Umgebung binden zu bekommen bzw. gleichzeitig ihr Vermächtnis zu propagieren.
Sportstätte der Stadt (Sporthalle, Fußballstadion, Eisstadion, Kunsttartanbahn, Sportareal DUTAF) sind der Mittelpunkt der städtischen, regionalen, gesamtslowakischen und europäischen Veranstaltungen. Zu den erfolgreichsten Sportklubs gehören: Athletikclub, Fußballclub, Raketenmodelclub, Radfahrerclub, Joggingclub, Boxclub und Aeroclub Slavnica.
In der Stadt Dubnica nad Vahom gibt es eine Entwicklungsperspektive im Fremdenverkehr mit der Ausnutzung der Naturschönheiten in der Stadtumgebung die zu den schönsten in der Slowakei zählen. Zu dem Angebot an Sehenswürdigkeiten und Agroturistik dominieren die Lokalitäten Vr‰atec und das Prejtabecken.
StraÏovske Gipfel und die Weißen Karpaten bieten viele aktiven Möglichkeiten auf den turistischen und Fahrradtrassen an (StraÏov, Vápeã, Roko‰, Îihºavník-Baske). Einmalig ist der Reichtum an zahlreichen Thermal-Mineralbrunnen (Trenãianske Teplice, Kubra, Trenãianske Jastrabie, Belu‰ské Slatiny).
Beliebte turistische Ziele sind Burgen und Schlösser (Vr‰atec, Trenãiansky hrad, Beckov, Súºov) so wie auch Landesbauten und historische Ortskerne.
Es gibt hier Übungsplätze für Bergsteiger (z.B. Kamenné vráta bei Trenãianske Teplice, Sokol za Prejta). Auf eigene Kosten kommen Liebhaber der Winterturistik und Skifahren (Homôlka, âiãmany, Zliechov) Höllenforscher (Mojtín) und auch die Tourenturisten.
Unser Ziel ist es zu einer modernen Stadt mit lebensfähigen und dynamischen Zukunft zu gehören. Dubnica nad Vahom ist eine bunte Palette von Historie und Gegenwart. Welt der Jugend mischt sich hier mit den Aktivitäten der früher Geborenen.
Bei dieser Gelegenheit kann man nicht vergessen, eine sich gut zu entwickelnde Zusammenarbeit mit den ausländischen Partnerstädten Vác (Ungarn), Zawadzkie (Polen) und Otrokovice (Tschechische Republik) zu erwähnen.
Wir würden uns sehr freuen, wenn Sie sich entschließen unsere Stadt zu besuchen.Jeder ist bei uns sehr herzlich Willkommen und wir hoffen, dass Sie bei uns nur sehr angenehme Zeiten erleben, um auf unsere Stadt nur gute Erinnerungen zu behalten.
Übernachtungsmöglichkeiten direkt in der Stadt:
Garni Hotel Dubnica 042/4426080, Hotel Kristina 042/4420322,
Internat Lehranstalt Elektro-Maschienenbau ( SOU) 042/4450112,
Wohnheim NOVELCAR a.s 042/4422201, Ranch-Lhota 042/4450016
Übernachtungsmöglichkeiten in der Umgebung:
Hotel Dynamic- Nova Dubnica 042/4430700, Wohnheim Verbund der Landwirtschaftsmittelschule in Pruske 042/4492532, Wohnheim des Gymnastiksverein in Nemšova 032/6589085, Hütte Gilianka Bolešov 042/4493290, Wohnheim des Aeroclub Slavnica 042/4493185
Pridané:
26.9. 2008 pod Mestá a obce.
Tagy: Barokový kostol sv. Jakuba, Jozef Gašparík, Renesančný kaštieľ, zbrojárska výroba

