Bratislava

Bratislava patrí medzi najmladšie hlavné mestá Európy. Napriek tomu je to mesto s bohatou históriou slobodného kráľovského korunovačného mesta, v čase keď sa nazývala Prešporkom (Pozsony, Pressburg). Dnes je Bratislava dynamicky sa rozvíjajúcou metropolou, plnou mladých a šarmantných ľudí, ktorí jej vdychujú príjemnú neopakovateľnú atmosféru.

Bratislava patrí medzi najmladšie hlavné mestá Európy. Napriek tomu je to mesto s bohatou históriou slobodného kráľovského korunovačného mesta, v čase keď sa nazývala Prešporkom (Pozsony, Pressburg).

Poloha priamo v srdci Európy, na brehu rieky Dunaj, ju už od začiatku predurčila stať sa významnou križovatkou obchodných ciest a miestom stretávania sa mnohých kultúr. Či už to boli obchodné cesty, ktoré sa tu križovali alebo blízkosť Dunaja, mnohí ktorí Bratislavou prechádzali sa v nej zastavili a pobudli určitý čas. V Bratislave žilo množstvo národov a národností. Hovorí sa, že každý správny Prešporák rozpráva 4 jazykmi : slovensky, nemecky, maďarsky a mišmaš. V Bratislave, či starodávnom Prešporku (Pressburg, Pozsony) v minulosti neboli výnimkou zmiešané nemecko – maďarsko – slovenské rodiny. Spolu s tým sa rozvýjal i jazyk. V jednej vete v starej prešpurčine boli zvyčajne dve slová nemecky, dve slová maďarsky a dve po slovensky. Tak vznikol „mišmaš“.

Mix kultúr a národov, ktorý v Bratislave žil nezanechal stopy len v jazyku ale aj vo zvykoch, kuchyni a životnom štýle. Rovnako ako Viedenčania i Bratislavčania sa radi prechádzajú po svojom centre. Bratislavčania túto časť mesta prezývajú Korzo. Korzo ,ktoré vedie od Michalskej veže až k Dunaju, je miestom kde sa stretávajú ľudia bez ohľadu na vek a popíjajú obľúbenú kávu.

Bratislava zažila počas svojej dlhej histórie obdobia rozkvetu i úpadku. Za zlaté obdobie sa považuje obdobie vlády Márie Terézie. Táto panovníčka bola za uhorskú kráľovnú korunovaná práve katedrále sv. Martina v Bratislave.

Dnes Bratislava opäť zažíva svoj veľký boom. Bratislava je politickým, obchodným a vzdelanostným centrom Slovenska.

Prichádza do nej množstvo turistov, businessmanov, investorov, ktorých láka tajomstvo starého a nepoznaného mesta ako aj živá atmosféra, ktorú jej vdychujú predovšetkým mladí ľudia, ktorí v nej žijú.

V Európe nájdete veľa miest, ale len málo z nich má svoju neopakovateľnú atmosféru. Tá bratislavská Vám zostane v pamäti navždy.

Symboly mesta

Zákon o obecnom zriadení z roku 1990 priznal mestám na Slovensku právo používať pri výkone samosprávy mestskú pečať, mestský erb, mestské insígnie a mestskú zástavu. Bratislave právo používať pri výkone samosprávy svoje symboly priznal zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky.
Zákon o obecnom zriadení z roku 1990 priznal mestám na Slovensku právo používať pri výkone samosprávy mestskú pečať, mestský erb, mestské insígnie a mestskú zástavu. Bratislave právo používať pri výkone samosprávy svoje symboly priznal zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave z roku 1990, používanie symbolov je viazané na podrobnú úpravu v štatúte mesta. Oficiálnymi symbolmi hlavného mesta na základe štatútu je erb, zástava a pečať mesta. Okrem toho mestské časti Bratislavy majú právo používať ako svoje symboly erb a pečať mestskej časti.

Insígnie

S funkciou bratislavského richtára od nepamäti súviseli aj insígnie tohto vysokého úradu, ktoré dodnes opatruje vo svojich zbierkach Mestské múzeum. Patrí k nim žezlo, slávnostná šabľa, palcát, richtárska šerpa, zvonček a sypátko.

S funkciou bratislavského richtára od nepamäti súviseli aj insígnie tohto vysokého úradu, ktoré dodnes opatruje vo svojich zbierkach Mestské múzeum. Patrí k nim žezlo, slávnostná šabľa, palcát, richtárska šerpa, zvonček a sypátko.

Najstaršou insígniou bratislavského richtára je gravírovaná šabľa z ocele a pozláteného striebra, uložená v zamatovej pošve s liatym strieborným kovaním. Vyhotovili ju pre richtára Blasiusa Behama v roku 1550. Žezlo z pozláteného striebra, zdobené liatymi výzdobnými prvkami, je prácou bratislavského zlatníka Jacoba Steiglera z roku 1584. Ďalšia súčasť insígnií palcát nie je priamo datovaná, ale pochádza pravdepodobne z rovnakého obdobia. K pôvodnému vybaveniu radnej siene patrilo strieborné, čiastočne pozlátené sypátko zo 17. storočia, zdobené medailónikmi z reliéfom listov a ovocia. Rokom 1680 je datovaný strieborný stolový zvonček s latinským textom. Najmladšou insígniou je hodvábna šerpa s vyšívaným erbom mesta a rokokovým strieborným okutím. Striedajú sa na nej farby mestskej zástavy biela a červená, lemovanie tvorí zlatý pás. Šerpu vyhotovili okolo polovice 18. storočia.

Od roku 1939 sú insígnie bratislavského primátora tvorené bratislavskou primátorskou reťazou. Odvtedy boli vyrobené a používané tri rôzne reťaze. Súčasnú primátorskú reťaz vyrobili v roku 1970. Tvorí ju 16 pozlátených medailónov v podobe erbu mesta. Primátor má právo nosiť reťaz pri oficiálnych štátnych návštevách, odovzdávaní Čestného občianstva, Ceny hlavného mesta a Ceny primátora.

Historický vývoj samosprávy

Mestské zriadenie ako prejav modernej mestskej demokracie vznikalo už v stredoveku (13. storočie). Dovtedy podhradské mesto spravoval kráľovský predstaviteľ štátnej regionálnej administratívy župan. Tento typ verejnej správy pretrval na bratislavskom hrade ešte z čias Veľkej Moravy. Hrad sa tak v podstate až do súčasnosti stal reprezentantom štátnej správy voči mestu so všetkými konfliktmi o kompetencie.

Privilégium kráľa Ondreja III. z roku 1291 dovŕšilo a potvrdilo mestské zriadenie v Bratislave, samostatné mestské orgány nezávislé na kráľovskom župnom úrade.

Na ich čele bol už aj pred rokom 1291 richtár (villicus, iudex, Richter). Spolu s dvanástimi prísažnými rozhodoval v procesných veciach, vydával rozhodnutia, rozväzoval právne pomery a vynášal rozsudky. Mestskú radu i súd volili mešťania (každoročne na Svätého Juraja). Rada prerokovávala najvážnejšie problémy spolu s celou obcou. Zvolať všetkých plnoprávnych mešťanov bolo už v 14. storočí nemožné a preto sa vytvorilo mestské zhromaždenie, tzv. vonkajšia rada, 24-členné mestské zastupiteľstvo. V nasledujúcom storočí už malo 60 členov. Volili ich všetci mešťania.

Najvyššie vzdelanie mával pisár – notár, ktorý okrem zápisov vedel tvoriť štatúty a ďalšie právne odborné úkony. Z pomocného aparátu mestských orgánov sa vyvíjala mestská kancelária, predchodca dnešného magistrátu.

Prvý a najznámejší richtár Jakub a Jakub II., ale aj ďalší richtári neboli ešte úplne slobodní predstavitelia presadzujúci vôľu obyvateľov mesta. Zo začiatku boli menovaní, neskôr potvrdzovaní štátnou mocou a viazaní zodpovednosťou súdneho úradu. Postupne, ale od roku 1437 definitívne, sa funkcia predstaveného mesta delí medzi dve osoby. Hlavou administratívy sa stáva mešťanosta (Bürgermeister, consul) a sudcovská moc zostáva v rukách richtára. Dvanásti prísažní zostali súčasne členmi mestskej rady i mestského súdu.

Členovia vonkajšej rady zastupovali mesto navonok pri rôznych príležitostiach, oslavách, korunováciách. O zasadnutiach mestskej rady, užšej i vonkajšej, viedli pravidelné záznamy, mestské protokoly, ktoré podávajú ucelený obraz o činnosti týchto orgánov mestskej samosprávy.

Hospodárske výsady udelené mestským privilégiom z roku 1291 a ďalšími privilégiami vychádzali z prirodzených predpokladov a zabezpečovali hospodársky rozvoj mesta. Majetok mešťanov sa stal predmetom zdanenia. Vyberanie daní a dávok bolo v rukách mestskej správy. Okrem toho mesto viedlo správu vlastného majetku, ktorý tvorili úradné a iné budovy, vinohrady, lúky, polia a pasienky. Mesto malo príjmy aj z rybolovu, poľovačiek, z prenájmu kameňolomu, ap. Bohaté príjmy plynuli z prenájmu nehnuteľností, ako aj z povoľovania rúbania v horách. Mestská rada mala na starosti aj správu poddanských obcí. Tieto osady už od 13. storočia tvorili súčasť mestského majetku a boli prameňom značných príjmov. V stredoveku to boli Sellendorf (pravdepodobne na mieste dnešnej Patrónky), Dvorník (časť dnešných Vajnor), Vrakuňa a Blumenau (neďaleko dnešného Lamača).

Od začiatku 15. storočia bol poverený vedením mestského hospodárstva mestský komorník. Veľké mestá v Uhorsku získali v 15. storočí ríšsky status a predstaviteľov samosprávy od roku 1405 povolávali na snemy. Stali sa rovnocennými kráľovi, cirkvi a šľachte ako ”štvrtý stav”.

V druhej polovici 18. storočia došlo k reorganizácii mestskej správy. Dôležitejší materiál hospodárskeho charakteru, rôzne povolenia a návrhy pred prerokovaním v mestskej rade ešte prerokovávali jej komisie, napr. konzulská (mešťanostova) komisia. Od roku 1768 existovali aj ďalšie komisie, napr. hospodárska komisia. Súdnictvo bolo oddelené od administratívy a stalo sa zvláštnym, samostatným a nezávislým orgánom.

V roku 1886 sa Bratislava stáva municipálnym mestom vykonávajúcim práva mesta i župy. Mala svojho vládou vymenovaného župana, ktorý bol totožný s osobou župana ustanoveného nad Bratislavskou župou a mal preto titul ”župan Bratislavskej župy a mesta Bratislavy”. Na radnici zastupoval župana mešťanosta – mestský úradník volený absolútnou väčšinou mestského municipálneho výboru. Ich úlohy boli v podstate zhodné s tými, ktoré dnes má mestská samospráva. Valné zhromaždenia viedol hlavný župan, prípadne mešťanosta. Na valnom zhromaždení zastupovali magistrát títo úradníci: mešťanosta, mestský kapitán, mestskí radcovia, hlavný notár a podnotár, mestský fiškál, mestský lekár, hlavný inžinier, účtovník, hlavný pokladník, sirotský pokladník, daňový pokladník, verejný poručník a archivár. Každý materiál pred valným zhromaždením ešte prerokovali komisie.

Po vzniku Česko-slovenskej republiky (1918) nastali v organizácii administratívy mesta veľké zmeny. Bratislava sa stáva hlavným mestom Slovenska, je sídlom centrálnych úradov a tým vznikli nové úlohy aj pre mestský aparát. Z bývalého municipálneho mesta sa Bratislava stala mestom so zriadeným magistrátom. Kompetencie štátnej správy na území mesta boli Bratislave odzverené a vykonával ich mestský notársky úrad. Vplyv štátnej verejnej správy je viditeľný aj na zložení zastupiteľstva. Okrem volených 48 členov v ňom so zvláštnymi právami hlasovali aj traja úradníci mestského notárskeho úradu a piati odborníci, ktorých nominovala vláda.

V období Slovenského štátu (1939-1945) sa ešte výraznejšie prehĺbilo obmedzovanie samosprávy zo strany štátu. Právomoc volených predstaviteľov prechádza na vládneho komisára a formálny poradný zbor.

Po skončení druhej svetovej vojny nastali v organizácii mestskej správy podstatné zmeny v podobe zriadenia národných výborov. Národný výbor Bratislavy ako mesta so zriadeným magistrátom vykonával právomoc mesta zlúčením typických samosprávnych i štátosprávnych funkcií. Ani ďalšie reformy mestskej správy jej nevrátili samosprávny charakter s prvkami miestnej demokracie. Stalo sa tak až v septembri 1990 schválením zákona o obecnom zriadení.

Mestské časti Bratislavy

1. Staré Mesto
2. Ružinov
3. Vrakuňa
4. Podunajské Biskupice
5. Nové Mesto
6. Rača
7. Vajnory
8. Karlova Ves
9. Dúbravka
10. Lamač
11. Devín
12. Devínska Nová Ves
13. Záhorská Bystrica
14. Petržalka
15. Jarovce
16. Rusovce
17. Čunovo

Orgány samosprávy mestských častí

Územie hlavného mesta je za účelom výkonu samosprávy rozdelené na 17 mestských častí. Mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom o Bratislave a štatútom hlavného mesta hospodária so zvereným majetkom a finančnými prostriedkami. Každá mestská časť má svojho starostu, miestne zastupiteľstvo a miestny úrad.

Poslancov miestneho zastupiteľstva volia občania mestskej časti v priamych voľbách na štvorročné obdobie. Počet poslancov miestneho zastupiteľstva v každej mestskej časti určuje pred voľbami miestne zastupiteľstvo. V mestských častiach do 3 000 obyvateľov (Devín, Záhorská Bystrica, Jarovce, Rusovce, Čunovo) je v miestnom zastupiteľstve 9 až 13 poslancov. V mestských častiach do 20 000 obyvateľov (Vrakuňa, Vajnory, Lamač, Devínska Nová Ves) je počet poslancov v miestnom zastupiteľstve v rozmedzí od 11 do 30 poslancov. V mestských častiach nad 20 000 obyvateľov (Staré Mesto, Ružinov, Podunajské Biskupice, Nové Mesto, Rača, Dúbravka, Karlova Ves, Petržalka) je v miestnom zastupiteľstve 31 až 60 poslancov.

Pamiatky a architektúra

ACADEMIA ISTROPOLITANA

Najstaršia univerzita na území dnešného Slovenska, založená kráľom Matejom Korvínom v roku 1465. Po jeho smrti v roku 1490 univerzita zanikla. V budove, ktorá je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, má sídlo Vysoká škola múzických umení. Dnes sídli v budove, ktorá je národná kultúrna pamiatka, Vysoká škola múzických umení.

BRATISLAVSKÝ HRAD

http://www.snm.sk,
Významná dominanta Bratislavy, ku ktorej sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburských análoch z roku 907 v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradný kopec bol osídlený už v neskorej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi boli Kelti, ktorí tu založili opevnené sídlisko - oppidum. Po štyri storočia prechádzala Dunajom severná hranica Rímskej ríše - Limes Romanus. Slovania tu vybudovali v 9. storočí silnú pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše.

DEVÍN

http://www.muzeum.bratislava.sk,
Známe zrúcaniny hradu Devín, ležiace na skalnom brale nad sútokom Moravy a Dunaja, patria k významným pamätníkom slovenskej minulosti. Mimoriadne významná strategická poloha, známa už Keltom a Rimanom, bola príčinou aj k založeniu mohutného slovanského hradiska na hradnom návrší, ktoré sa roku 864 prvý raz písomne uvádza pod menom Dowina.V priebehu stáročí sa tu vystriedali Kelti, Rimania a v období Veľkomoravskej ríše to bol najvýznamnejší pohraničný hrad.

DÓM SV. MARTINA

Trojloďový gotický kostol patrí k najväčším gotickým sakrálnym stavbám na Slovensku. Bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Začali ho stavať na začiatku 14. storočia, vysvätený bol v r. 1452. Pozoruhodné sú aj rozmery kostola: dĺžka 69,37 m, šírka 22,85 m, výška 16,02 m. Dom U dobrého pastiera
Štvorposchodový meštiansky dom je najvýznamnejšou ukážkou drobnej rokokovej architektúry v strednej Európe.

ERDÖDYHO PALÁC

Rokokový palác krajinského sudcu grófa Juraja Erdödyho vznikol okolo roku 1700 na mieste troch starších domov. Autorom projektu bol Matej Walch. Objekt patrí do skupiny rokokových palácov s bohatou štukovou ornamentikou na fasáde. Rod Erdödyovcov vlastnil hlohovecké panstvo ku ktorému patrili tradične aj Piešťany.

FRANTIŠKÁNSKY KOSTOL

Patrí medzi najstaršie sakrálne budovy v meste. Františkánsky kostol postavili pôvodne v gotickom slohu v 13. storočí. Vysvätený bol v r. 1297 za prítomnosti kráľa Ondreja II. V 17. storočí bol prestavaný v renesančnom slohu a v 18. storočí v barokovom slohu.

GANYMEDOVA FONTÁNA

Fontána bola v roku 1888 postavená z bronzu a mramoru. Postaviť ju dala Prvá bratislavská sporitelňa. Odlial ju A.M. Beschorner. Na vrchole fontány je postava mytologického Ganymeda, na obrube hornej nádrže bronzové figúrky raka, žaby a korytnačky. Na pilieri sa nachádzajú detské postavičky držiace dunajské ryby - kapor, zubáč, šťuka a viza.

GRASSALKOVICHOV PALÁC

Tento rokokový palác je jedným z najvydarenejších záhradných palácov v meste. Postavili ho po roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha, vtedajšieho predsedu uhorskej komory. Súčasťou paláca je i pre verejnosť prístupná záhrada. Dnes v paláci sídli prezident Slovenskej republiky.

HOTEL CARLTON

Na južnej strane námestia stáli v minulosti najznámejšie bratislavské hostince U troch zelených stromov, National a U uhorského kráľa. Neskôr boli tieto hostince navzájom pospájané a prestavané.

JEZUITSKÝ KOSTOL

Pôvodne evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1636-1638. Kostol sa podľa príkazu panovníka nemal ponášať katolíckym kostolom. Preto nesmel mať vežu, presbytérium ani vchod z hlavnej ulice. Evanjelici sa z kostola dlho netešili. Počas represálií po odhalení Wesselényiho povstania im kostol v roku 1672 zhabali. V dnešnom interiéri sa nachádzajú tri barokové spovedelnice a jedna z najkrajších rokokových kazateľníc od Ľudovíta Godeho (1753).

KALVÍNSKY KOSTOL

Neorománsky kalvínsky kostol bol postavený podľa architekta Wimmera v roku 1913. Na mieste dnešného kostola sa pôvodne nachádzal starý poštový úrad, pred ktorým stávali dostavníky.

KAPLNKA SV. KATARÍNY

Túto gotickú kaplnku, ktorá sa nachádza za nenápadnou klasicistickou fasádou, založil v roku 1311, spolu s inými darcami, cistercita František z Columby, kaplán pápežského legáta Gentilisa, ktorý sa zdržiaval v tejto dobe v Bratislave.

KAPUCÍNSKY KOSTOL

Kostol a kláštor kapucínov začali stavať roku 1708. Vysvätili ho roku 1717. Nakoľko ho postavili na podmáčanej pôde kostol začal klesať a tak ho pre narušenú statiku sčasti v roku 1735 zrútili. Stavba bola ukončená v roku 1736.

KEGLEVICHOV PALÁC

Pôvodný štvorkrídlový palác z prvej polovice 18. storočia bol narušený pre prerazení dnešnej Strakovej ulice. Dcéru grófa Kegleviča Babetu tu navštívil aj Ludvík van Beethoven.

KERNOV DOM

Nájomný dom stojaci na nároží Hviezdoslavovo námestia a Rybárskej brány je postavený v čistom klasicistickom štýle. Pochádza z prvej poloviny 19. storočia.

KOSTOL A KLÁŠTOR MILOSRDNÝCH BRATOV

Kláštor a nemocnicu milosrdných bratov založili v roku 1669 na podnet ostrihomského arcibiskupa. V priebehu niekoľkých rokov postavili budovu kláštora a štvorkrídlu nemocnicu s kostolom medzi nimi. Nemocnica zohrala významnú úlohu v rokoch morovej epidémie 1711-1713.

KOSTOL KANONISTIEK NOTRE DAME

Kláštor kanonistiek Notre Dame postavili na mieste, kde počas korunovaácie Márie Terézie postavili drevenú divadelnú budovu. Kanonistky zaoberajúce sa výchovou dievčat prišli na žiadosť popredných šľachtických rodín v roku 1747. Stavba kláštora bola dokončená v roku 1754. Pôvodne plánovaný veľký kostol však už nebol realizovaný a z jeho projektu bolo realizované len presbytérium.

KOSTOL KLARISIEK

Na mieste dnešného kláštora stál už v 1. polovici 13. storočia kláštor cisterciánok. Roku 1271 bol kláštor spustošený. Po založení mesta prišli na toto miesto klarisky. Gotický kostol dostavali v 14. storočí, jeho impozantná 5-ková veža bola pristavaná okolo roku 1400.

KOSTOL SV. MIKULÁŠA

Gotický kostolík sv. Mikuláša v podhradskej osade sa spomína už v roku 1354. Dnes je kostolík prenajatý pravoslávnym veriacim.

KOSTOL TRINITÁROV

Kostol bol postavený okolo roku 1721 na mieste pôvodného zrúteného gotického kostola sv. Michala. Trinitári prišli do Bratislavy okolo roku 1695. Základom kompozície je oválna loď zaklenutá kupolou, ktorú zdobia iluzívne fresky pravdepodobne od Antonia Gallie Bibiena (1736-1740).

KUTSCHERFELDOV PALÁC

Rokokový palác si nechal v roku 1762 na mieste troch starších domov postaviť Leopold von Kutscherfeld, správca cisárskych statkov v Magyarovári. Neskôr ho predal grófovi Imrichovi Eszterházymu.

LEKÁREŇ SALVATOR

Tento neorenesančný obytný dom si dal postaviť v roku 1904 lekárnik Dr. Rudolf Adler. Dom postavila firma Kittler a Gratzl. Dom sa musel vtesnať na pomerne úzku stredovekú parcelu, preto ho stavitelia zdvihli do značnej výšky - 5. poschodí.

LETNÁ REZIDENCIA ARCIBISKUPA Z OSTRIHOMU (ÚRAD VLÁDY)

Letný arcibiskupský palác založil v roku 1614 František Forgách. V poovici 17. storočia dal primas Juraj Lippay za palácom zriadiť luxusnú záhradu. V rokoch 1791-65 dal arcibiskup Barkóczy pôvodný renesančný palác prestavať do dnešnej barokovej podoby.
Od roku 1969 je palác sídlom Úradu vlády. Záhrada je verejnosti neprístupná.

MANDERLOV DOM

Dom bohatého mäsiara Manderlu sa stal prvou výškovou budovou v Bratislave: Postavili ho podľa projektu architektov Ch. Ludwiga a E. Spitzera. Prízemiu dominoval obchod s mäsom a vo vežovej časti budovy boli nájomné byty. Pôvodne sa na tomto mieste nachádzala krčma s dvoma vchodmi, vo vnútri, rozdelená na dve časti na pánsku a ľudovú časť.

MIESTODRŽITEĽSKÝ PALÁC

Dnešnú podobu získal palác po prestavbe spojenej s pripojením rožného (tzv. Zsigrayovho) domu. V objekte sídlil úrad miestodržiteľa. Po preložení tejto inštitúcie do Budína boli v paláci vojaci a mestská stráž, neskôr finančné riaditeľstvo. Objekt dnes využíva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

MICHALSKÁ BRÁNA

Michalská brána je jediná zachovaná brána stredovekého mestského opevnenia. Pôvodne gotická brána, ktorou do mesta vstupovala diaľková cesta z Moravy, sa spomína až v roku 1411, postavili ju však už v prvej polovici 14. storočia.

MODRÝ KOSTOLÍK

Jednoloďový secesný kostolík svätej Alžbety s valcovitou vežou bol postavený v rokoch 1910-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Kostol postavila firma Pittel a Brausewetter, ktorá pilotne do architektúry kostola zabudovala železobetónové konštrukcie, ktoré nesú klenbu kostola ako aj organový chór.

PALÁC JÁNA PÁLFFYHO

http://www.gmb.sk,
Na mieste dnešného paláca bol až do polovice 19. storočia župný dom, ktorý vznikol spojením 3 pôvodne starších domov. Po presťahovaní sa župného domu na dnešné Župné námestie dal gróf Pálffy budovu prestavať na svoj palác. V roku 1885 bola zrútená zadná časť budovy a nahradená neobarokovým palácom (Hviezdoslavovo námestie 18 - dnes budova Vysokej školy výtvarných umení).

PALÁC DE PAULI

Neskorobaroký palác bol v rokoch 1775-1776 postavený pre knieža Leopolda de Pauli. V 18. storočí na nádvorí pristavali drobnú prízemnú stavbu v ktorej sa konali koncerty. V roku 1820 tu pre uhorskými šľachticmi koncertoval 9-ročný Franz Liszt.

PALÁC UHORSKEJ KOMORY

Budova najvyššej finančnej inštitúcie feudálneho Uhorska bola zriadená v roku 1531 pôvodne v dome Krištofa Maixnera. Časom sa agenda rozrástla natoľko, že boli prikúpené i ďalšie dva susedné domy.

PÁLFFYHO PALÁC

http://www.gmb.sk,
Na mieste dnešného paláca bol až do polovice 19. storočia župný dom, ktorý vznikol spojením 3 pôvodne starších domov. Po presťahovaní sa župného domu na dnešné Župné námestie dal gróf Pálffy budovu prestavať na svoj palác. V roku 1885 bola zrútená zadná časť budovy a nahradená neobarokovým palácom (Hviezdoslavovo námestie 18 - dnes budova Vysokej školy výtvarných umení).

PRIMACIÁLNY PALÁC

http://www.bratislava.sk,
Klasicistický palác je jednou najreprezentatívnejších palácových stavieb v Bratislave. V rokoch 1778-81 bol postavený na základe projektov Melichara Hefeleho pre ostrihomského arcibiskupa Jozefa Bathyányho. V atike strechy sa nachádzajú alegorické sochy od J. Köglera a F. Prokopa a vázy od J. A. Messerschmidta.

REDUTA

Budovu Reduty postavili na mieste bývalej starej sýpky v rokoch 1913-1919 podľa budapeštianskych architektov Marcela Komora a Dezidera Jakaba. Budova je svojou bohatou členitosťou a dekoratívnosťou neskorým prejavom eklektizmu.

ROLANDOVA FONTÁNA

Kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda.

SEGNEROVA KÚRIA

Renesančný dom bohatého mešťana Ondreja Segnera sa od bežných meštianskych domov odlišuje pravidelnou trojkrídlou dispozíciou a náročnou úpravou osovo komponovanej fasády.

PÁLFFYHO PALÁC

http://www.muzeum.bratislava.sk,
Pamätník a cintorín 6845 vojakov Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta počas 2. svetovej vojny. Areálu dominuje pamätník s obradnou miestnosťou a 39,5 m vysokým stĺpom, na vrchole ktorého sa nachádza 12,5 metra vysoká socha sovietskeho vojaka od Alexandra Trizuljaka.

SND

Pôvodne na tomto mieste stálo tzv. Stavovské divadlo postavené podľa projektu staviteľa M. Walcha v rokoch 1774 až 1776. Budova slúžila obecenstvu s viacerými neskoršími úpravami až do roku 1884, teda viac než sto rokov. Po nešťastných požiaroch divadelných budov v iných mestách, najmä však po požiari divadla vo Viedni (1881), sa aj mesto Prešporok rozhodlo pre novú divadelnú budovu.

STARÁ RADNICA

http://www.muzeum.bratislava.sk,
V 14. storočí stál na mieste dnešnej starej radnicedom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých susediacich meštianskych domov na Hlavnom námestí a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami. Po zemetrasení v roku 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu.

STARÁ TRŽNICA

Neoklasicistická budova mestskej tržnice bola postavená v roku 1910 podľa projektu Františka Nechybu.

ZELENÝ DOM

Pôvodný gotický obytný dom na nároží Hlavného námestia, Sedlárskej a Zelenej ulice bol v 15. storočí prestavaný na hostinec s názvom Grünstübl Gasthaus. Meno Grüstübl - Zelená izba dostal podľa nástenných malieb na fasáde a v interiéroch na ktorých prevládali v období gotiky veľmi populárne zelené motívy tzv. rozviliny.

ŽUPNÝ DOM

V roku 1844 dostala Prešporská župa nové dôstojné sídlo - župný dom. Do konca 18. storočia sa župné zasadania konali na rôznych miestach, najčastejšie v paláci dedičného župana z rodiny grófov Pálffyovcov.

Zdroj www.bratislava.sk