Bánovce nad Bebravou

Mesto Bánovce nad Bebravou leží na severe Nitrianskej pahorkatiny medzi pohoriami Strážovské vrchy a Považský Inovec. Krajinná scenéria je daná prechodom z nivných tokov, ktoré reprezentujú rovinný charakter, cez pahorkatiny až do pohorí. Mesto leží v nadmorskej výške 216 m, v teplej miernej vlhkej oblasti s miernymi zimami.

História mesta

Bánovce nad Bebravou si v roku 2002 pripomenuli 770. výročie prvej písomnej zmienky o vlastnej existencii, čo však neznamená, že pred týmto dátumom na území Bánoviec nebol život. Územie Bánoviec patrí totiž medzi veľmi staré kultúrne územie, osídlené už v praveku, ako o tom svedčia početné archeologické nálezy z mladšej doby kamennej (okolo3 tisíc rokov pred n.l.). Na území Bánoviec sa nachádza popolnicové pohrebisko tzv. lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej ( okolo tisíc rokov pred n.l.). Početné archeologické nálezy svedčia o tom, že staré predhistorické osídlenie tu malo vhodné podmienky pre svoju existenciu. Bánovce ležia na území, ktoré predstavuje severovýchodný výbežok Nitrianskej sprašovej kotliny, ktorý sa v odbornej literatúre nazýva aj bánovským výbežkom. Doba bronzová a doba halštatská sa skončili, od 2. storočia pred n.l. začali do prostredia pôvodného lužického osídlenia pozdĺž riek prenikať keltské skupiny. Obyvateľstvo žilo v nížinných osadách, často budovali hradiská na vyvýšených polohách, centrách výroby, obchodu a kultury.
Minimálny výskyt rímskych mincí v Bánoveckej kotline sa pripisuje riedkemu osídleniu v dobe rímskej a absencii vodných a pozemných komunikácií, ktoré obchádzali horské prekážky Strážovských vrchov, preto sa nepredpokladá možnosť prechodu z Ponitria k Váhu. Po odchode Germánov bol vytvorený priestor pre prenikanie prvých Slovanov. Okolie Bánoviec patrilo k husto osídleným územiam Slovanov. O tomto osídlení hovoria aj početné názvy typu Hradište, Hradisko, Hradná.
Slovenskí archeológovia, ktorí sa zaoberajú veľkomoravským obdobím, považujú Bánovce už v 9.storočí za jedno zo slovanských organizačných stredísk na území dnešného Bánovského okresu. Poloha Bánoviec na križovatke obchodných ciest mala význam aj pre ich neskorší vývoj a aj ich povýšenie na mesto.
Aj keď máme o pravekom a slovanskom osídlení Bánoviec veľa dokladov, pri skúmaní ich historického vývoja v prvých storočiach uhorského štátu na základe písomných prameňov narážame na značné ťažkosti. Znalosť písma v 11.-12. storočí bola malá a spísomňovanie právnych úkonov nebolo veľmi rozšírené, išlo len o tzv. ústne donácie. Z toho vyplýva, že až do 13. storočia sa nám dochovalo pomerne málo písomných dokladov, na základe, ktorých by sme mohli podať celkový historický obraz o vývoji Bánoviec v prvých storočiach uhorského štátu. Do 13. storočia patrí aj písomná zmienka z roku 1232. ktorá sa bezpečne týka Bánoviec a blízkych dedín.
Niekedy pred rokom 1376 dostali Bánovce mestské výsady a boli vyňaté spod právomoci Uhrovského hradu a Trenčianskej šľachtickej stolice. Tieto výsady sa žiaľ nezachovali a pravdepodobne už v stredoveku zhoreli pri niektorom z požiarov mesta, ktoré bývali dosť časté.Za základné mestské privilégium sa v tomto smere nesprávne pokladá listina kráľa Ľudovíta I. z 8. februára 1376 , ktorá sa dosiaľ zachovala. Bánovčania si ju v 17. storočí nechali preložiť do slovenčiny a jej odpis vložili do základov starého mestského domu.
V skutočnosti ide iba o kráľovský mandát (nariadenie), adresovaný kastelánovi Uhrovského hradu a daný na vedomie Bánovčanom, v ktorom kráľ kastelána napomína, aby dodržiaval mestské slobody Bánoviec. V tomto dokumente výslovne uvádza:
„… my sme našu obec Bánovce, spod právomoci Uhrovského hradu vyňali a pripojili ju do počtu iných slobodných kráľovských miest“. Kastelán sa podľa mandátu nemal miešať ani do právnych záležitostí mesta, pretože tieto – podľa vyjadrenia kráľa: „… patria nášmu tavernickému súdu“. Kráľ Ľudovít I. teda už pred rokom 1376 oslobodil jeho obyvateľov od platenia mýt v celom uhorskom kráľovstve. Toto povýšenie na slobodné kráľovské mesto však trvalo veľmi krátko. Ľudovítov nástupca kráľ Ľudovít Luxemburský sa vedením častých vojen zadĺžil, požičiaval si peniaze od magnátov, tak v roku 1389 založil Štiborovi zo Štiboríc a Beckova nielen uhorské hradné panstvo, ale aj dovtedy slobodné mesto Bánovce (Banovice), ktoré tým stratili charakter kráľovského mesta a stali sa zemepánskym mestečkom.
Prvá písomná zmienka o zaniknutom bánovskom kaštieli , ako o opevnenom sídle sa vyskytuje až v roku 1454 pod názvom – fortalicium. Už v roku 1466 sa Bánovce i so všetkými náležitosťami dostali do zálohu a v roku 1470 do vlastníctva Ladislava Podmanického z Podmaníc. Podmanickovcom hneď od ich príchodu do Bánoviec záležalo na upevňovaní a rozširovaní svojich hospodárskych pozícií v tomto kraji. Keď Rafaelom vymrela roku 1558 mužská vetva rodiny Podmanickovcov, odovzdala jeho vdova Janka z Lomnice bánovský kaštieľ s príslušnými majetkami kráľovskej korune. V priebehu ďalších rokov sa stali Bánovce zálohovaným majetkom početných feudálov a súčasťou trečianského hradného panstva, ktorí nemali veľa finančných prostriedkov na jeho zveľadenie. Kaštieľ bol jednoposchodový, vchádzalo sa doň mostíkom so vstupným erbom nad bránou. Dá sa predpokladať, že šlo o bežný typ šľachtického vidieckeho sídla, postaveného podľa typu talianskeho renesančného kaštieľa, ktorý plnil obrannú aj obývaciu funkciu. Kaštieľ slúžil za Ilešháziovcov a neskorších majiteľov ako sídlo hospodárskej správy panstva. Zbúraný bol pred II. svetovou vojnou.
V súvislosti s mestským rozvojom Bánoviec sa často kladú otázky, aký by bol ich význam, keby nestratili výsadné postavenie slobodného kráľovského mesta, či by boli opevnené hradbami, mali právo meča a pod. Ak by si Bánovce zachovali výsadné postavenie a nedostali sa skoro do područia zemepánov, ich hospodársky a spoločenský vývoj by bol nepochybne významnejší a väčší, než aký potom dosiahli. Na veľké mestské centrum by sa však nerozvinuli, pretože k tomu chýbali hospodárske predpoklady a možnosti, bez ktorých ani významné privilégia a slobody nemohli priviesť toto mesto k rozkvetu. Chýbal tu napríklad aj predpoklad pre väčší tranzitný obchod, pretože mesto ležalo vo vnútrozemí bokom od hlavných obchodných ciest.

Symboly mestskej správy

Doteraz najsúbornejšiu evidenciu pečatí Bánoviec urobil Juraj Fojtík v knihe „Mestské a obecné pečate Trenčianskej župy“.
V štátnom okresnom archíve v Trnave sa zachovala najstaršia bánovská pečať na liste Bánoviec Trnave z 1. februára 1540 o priemere 33 mm, zreteľný je len gotický štít a v jeho zrkadlovom otlačku sú naznačené tri ruže.
Na pečati s vročením 1854 a o priemere 35,5 mm sa voľne vznáša v pečatnom poli uhorský štátny znak, nad ním tri ružičky s legendou SZAB(AD):BAÁN:M(EZO):VÁROSSA PECSÉTJE.1854. Je to pozitívne pečatidlo na podušku.
Okolo roku 1860 používali Bánovce pečať o priemere 25 mm s legendou SZAB(AD):BAÁN:M(EZO):VÁROSSA PECSÉTJE. V pečatnom poli neoddelene od kolopisu je jednoducho štylizovaný ker s troma kvetmi.
Ďalšia pečať používaná v tomto období je oválna o priemere 34-39 mm jedine s nápisom MAGISTRAT BAAN.
Bánovské pečate zachovali mestský znak a zachovali ho aj prekrásne okované mestské knihy z rokov 1786-1843 a 1842-1852. Sú to tri ruže bez štítu s písmenami O B po stranách.
V celoslovenskom kontexte erbov ostatných slovenských miest opísal Jozef Novák erb Bánoviec takto: „…tri červené heraldické ruže so zelenou stonkou v striebornom gotickom štíte“. Heraldická komisia Ministerstva vnútra SSR potvrdila tento erb ako záväzný.
Bánovce boli typickým slovenským mestečkom. Je sympatické , že si viedli svoje mestské knihy – zachované od roku 1551 – po slovensky a po slovensky korešpondovali aj s inými mestami. Ešte aj kováč Jozef Janáč, ktorý bol richtárom po roku 1900 a stratil už slovenské povedomie, najradšej písal po slovensky. Pečate a erb Bánoviec patria do série prekrásnych kultúrnych pamiatok, ktoré vytvorili v minulosti naši predkovia.
V roku 1995 poslanci mesta požiadali o úpravu erbu do farieb, ktoré sa v meste pociťovali ako tradičné. Mesto prejavilo záujem o heraldickú rekonštrukciu erbu s kolesom a jeho grafické a farebné stvárnenie. Dňa 14.1.1998 Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR vzala na vedomie rozhodnutie mestského zastupiteľstva a erb odporučila na zápis do Heraldického registra SR v podobe modrého ranogotického štítu so strieborným štvorspicovým kolesom.
Heraldickú symboliku mesta Bánovce tvorí erb, vlajka, pečať a ďalej zástava, krátka zástava, koruhva, znaková zástava a ďalej veľká koruhva a štandarda primátora mesta Bánovce nad Bebravou.

Remeselná, obchodná a priemyselná činnosť

Vďaka výhodnej zemepisnej polohe a získaným privilégiám stali sa Bánovce postupne výrobným, trhovým a obchodným centrom svojej oblasti. Prvé významnejšie zmienky o remeselníkoch v Bánovciach pochádzajú až z roku 1492. Vtedy sa uvádzajú medzi miestnymi obyvateľmi osoby, ktoré sa popri poľnohospodárstve zamestnávajú obuvníctvom, súkenníctvom, kováčstvom a kožušníctvom, V tomto čase však majú remeselníci medzi miestnym obyvateľstvom iba nepatrné číselné zastúpenie. Výraznú hospodársku závislosť na panstve pozorujeme pri plnení pracovných povinností najmä u remeselníkov-želiarov a remeselníkov-podželiarov. Niektorí bánovskí remeselníci boli takí chudobní, že nemali vlastný dom a svoje remeslo vykonávali v dome patriacom zemepánovi za podmienok pre neho výhodných. V 16. storočí neboli remeselníci v Bánovciach organizovaní na pevnejších základoch, čo iste súviselo so slabo rozvinutou remeselníckou výrobou. Až naliehavá potreba zabezpečiť si monopolné postavenie na miestnom trhu pre svoje výrobky si vyžiadala aj v Bánovciach vytvorenie remeselníckych cechov.
V priebehu 17. až 18. storočia vzniklo v Bánovciach 9 cechov a v 19. storočí jeden združený cech. Cech majstrov klobušnického remesla prevzal roku 1629 svoje artikuly z Trenčína. Roku 1636 v náväznosti na gombikársky majstrovský cech vzniká cech gombikárskych tovarišov, ktorí si vypožičali hotové artikuly od trenčianskych gombikárov. Dňa 23.januára 1665 získali artikuly súkenníci, 5. novembra1665 čižmári, 7.novembra 1665 kožušníci, 17.apríla 1666 krajčíri a 23.júla 1667 obuvníci. V súpise cechových remeselníkov Trenčianskej župy roku 1761 je zmienka o mäsiarskom cechu s údajom, že si cechové štatúty vypožičali od Trenčanov už v roku 1577. Pomerne málo vieme o cechu pivovarníkov. Privilégium vydržiavať si mestský pivovar dostali Bánovce od Gašpara Ilešháziho roku 1633 za ročný poplatok 300 zlatých. Roku 1820 vznikol v Bánovciach tiež združený cech stolárov, kotlárov, mydliarov, hrnčiarov a ďalších remeselníkov.
Postupne od 16. do 18. storočia získavali významnú úlohu výročné jarmoky, keď Bánovce dostávali od panovníkov privilégiá na uskutočňovanie 9 jarmokov v roku ( 6. januára na Troch kráľov, vo fašiangovom týždni, 24. apríla na Juraja, trojičný na sv. Trojicu, 24. júna na Jána Krstiteľa, 15. augusta na Nebovzatie Panny Márie, 29. septembra na Michala, 28. októbra na Šimona a Júdu a 13. decembra na Luciu).
Šľachta obyčajne pokladala za ponižujúce venovať sa remeslu. Výnimku tvorili drobní zemania. V Bánovciach sa okolití zemania uplatnili bez väčších ťažkostí, pretože tu nebolo takých faktorov, ktoré by im bránili pri vstupe do mesta a pri ich začlenení do remeselníckej činnosti.
Mimo Bánoviec vznikli remeselnícke cechy iba v poddanskom mestečku Uhrovci, a to už v čase, keď cechy postupne strácali svoj pôvodný význam, v obci Horňany roku 1800 sa vytvoril filiálny cech súkenníkov, ktorý prevzal svoje artikuly z Trenčína a roku 1821 zasa krajčírsky cech.
Bánovce boli v minulosti charakteristické ako mesto remeselníkov a až do roku 1940 nebol v meste väčší priemyselný podnik. Zmena nastala až v 50. rokoch 20. storočia, keď tu vyrástol na zelenej lúke strojársky závod, neskôr svoju činnosť začala textilná fabrika Trikota, pribudli podniky drevospracujúceho priemyslu a ďalšie závody na báze tradičných remesiel:
• TATRA (teraz TANAX, a.s.) prvá automobilka na Slovensku, 1949 začiatok výstavby, 28.10.1951 spustená výroba
• ZORNICA BANKO FASHION, a.s. ( Tricota) 1944 začiatok výroby trikotáže, 9.1.1996 vzniká súkromná s.r.o. privatizáciou časti majetku a pokračuje vo výrobnom programe (šitie pánskych a dámskych blúzok a košieľ) aj novovzniknutá a.s.
• Obuvnícke výrobné družstvo založené v roku 1920, od roku 1956 zaznamenáva najväčší rozvoj,v roku 2000 družstvo zaniká
• PREGLEJKA – najstarší závod v meste, začiatok výstavby v roku 1941, roky 1950-1980 znamenali veľký rozmach v náraste zamestnancov aj v objeme výroby, roky 1990-1995 boli ekonomicky veľmi silné, PREGLEJKA premenovaná na Dyháreň,v roku 1995 – firma BEBA INVEST s.r.o. kúpila Dyháreň na prelome tisícročí haly Dyhárne osireli a výroba bola zastavená
• Závod MIER – nositeľ tradícií stolárskej výroby, dnes je jeho výroba utlmená
• MILSY, a.s. – dlhodobo prosperujúci podnik, 1.5.1954 začiatok výroby, 1960 – nastáva veľký rozvoj v spracovaní mlieka a mliečnych výrobkov a ten trvá až do dnes
• GABOR Slovensko, s.r.o. - výrobca obuvi, v roku 1997 – postavený na zelenej lúke, v súčasnosti zamestnáva 1200 zamestnancov a ďalej rozširuje svoje kapacity v počte zamestnancov, aj vo výrobe
• ETERNA, s.r.o. – vyrába pánske košele a zamestnáva 750 zamestnancov Začala výrobu v roku 1997 a úspešne pokračuje ďalej
• HELLA SLOVAKIA SIGNAL – LIGHTING, s.r.o. – závod postavený na zelenej lúke v roku 2000, vyrába svietidlá do áut, zamestnáva 220 zamestnancov a do budúcnosti plánuje rozšíriť výrobu.

V textilnom priemysle sa darí novovzniknutej firme BKV, s.r.o., ktorá sídli na sídlisku Dubnička a zamestnáva viac ako 120 zamestnancov. Vyrába pre zahraničie pánske košele, dámske blúzky a iné textilné výrobky. Z menších firiem je úspešná firma RAK, s.r.o., ktorá vyrába detské papuče a svoj sortiment rozšírila o dámske a pánske papuče. Ďalej firma QUART, s.r.o., ktorá je výrobcom nealkoholických nápojov a sirupov a KOVYT, s.r.o. ktorý je zameraný na kovovýrobu.

Školstvo

Až do druhej polovice 18.storočia bolo školstvo úplne v správe cirkvi. Obrad nastal až za panovania Márie Terézie a Jozefa II., ale cirkev si zachovala vplyv na školstvo až do roku 1868. V tomto roku prevzal vrcholný dozor nad školstvom na základe zákonného článku č. 38/1868 štát a štátne orgány. Treba poznamenať, že od nepamäti existovala pri každej fare aj cirkevná škola. V roku 1879 vyšiel zákon, ktorým sa zavádzalo povinné vyučovanie maďarčiny na všetkých školách, a od roku 1903 sa v maďarskom jazyku muselo vyučovať aj náboženstvo. Prehľad rozvoja školstva v meste:
v r.1527 - sa prvý raz spomína stredná škola - gymnázium
v r.1895 – vzniká meštianska škola v Uhrovci
v 19.stor. – boli v Bánovciach dve ľudové školy, cirkevná a štátna
v r.1903 – bola postavená nová budova, kde sa presťahovali obe školy, ale cirkevná v roku 2003 zanikla
v r.1911 – meštiacka škola je preložená z Uhrovca do Bánoviec a od 1.sept. začína vyučovanie a poskytovala vyššie vzdelanie ako ľudová škola
v r.1923 – vzniká Učňovská škola a v roku 1952 zaniká
v r.1942 – bola slávnostne odovzdaná do užívania nová budova meštiackej školy (ter. I.ZŠ)
v r.1945 – založil prof. Tibor Schellberger hudobnú školu
v r.1951 – sa otvára Vyššia priemyselná škola strojnícka a je aj rokom vzniku Odborného učilišťa strojníckeho
v r.1952 – vzniká Odborné učilište Zornica
v r.1953 – z meštiackej školy vzniká jedenásťročná stredná škola (JSŠ)
v r.1959 – tento rok vzniká z JSŠ dvanásťročná stredná škola (DSŠ)
v r.1960 – je medzníkom postupného budovania ZŠ v meste, ale dve ZŠ už existovali
v r.1961 - vzniká stredná všeobecnovzdelávacia škola (SVŠ), ktorá existovala do r. 1969
v r.1969 – sa otvára prvý ročník gymnázia aj Stredného odborného učilišťa odevného

Ako je z prehľadu vidieť sa školstvo v meste postupne zaujímavo vyvíjalo. Z počiatočného riadenia škôl cirkvou, keď boli v ich správe, sa postupne dostávali pod riadenie štátom. Od roku 1919 dostali žiaci prvý slovenský šľabikár, keď sa dovtedy vyučovalo v maďarskom jazyku. Na základe školského zákona č. 226/1922 Zb. sa povinná školská dochádzka predĺžila zo 6 rokov na 8 rokov.

Zdravotníctvo

Mesto už od konca 18. storočia platilo mestského lekára a niekoľko pôrodných báb a pomocníc. Súčasne určilo poplatky za pomoc pri pôrode a opateru šiestich dní po pôrode.. Majetné rodiny platili 60 a menej majetné 30 Kčs. Nemajetným sa pomoc poskytovala zdarma. Do pôsobnosti mestského lekára patrilo bezplatné liečenie nemajetných, protiinfekčné opatrenia, hygienický dozor a zdravotno-policajné výkony.
Nemocničnú starostlivosť pre mesto a okolie zabezpečovali nemocnice v Topolčanoch, Trenčíne a Nitre.
Podstatnú zmenu pre zdravotníctvo znamenal zák.č.103/1951 Zb. o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti. Na základe toho bol zriadený Okresný ústav národného zdravia. Nová poliklinika v strede mesta bola dokončená v roku 1987 . V roku 1985 bolo zriadené doliečovacie oddelenie na sídlisku Sever a v roku 1991 novostavba chirurgickej nemocnice.

Kultúra, telovýchova a šport

Sotva by sme si vedeli predstaviť dejiny slovenského národa bez existencie a činnosti Slovenského učeného tovarišstva a jeho hlavného predstaviteľa rím.kat. kňaza a kultúrneho dejateľa Andreja Bernoláka, jeho členov, priaznivcov a podporovateľov. S týmto hnutím sa spája v čase osvietenstva prvý pokus o kodifikovanie spisovnej slovenčiny v podobe západoslovenského nárečia.. Bánovčania alebo ich blízki krajania sa do tejto činnosti zapojili skôr mimo Bánoviec v miestach svojho pôsobenia a svojím úsilím pomáhali slovenskému národu pri šírení vzdelanosti a osvety a pri formovaní zdravého slovenského povedomia.
O Bánovciach a ich okolí sa často hovorí ako o kraji Ľudovíta Štúra celkom oprávnene. Ľ.Štúr sa stal ústrednou postavou slovenského národného hnutia, ktorá položila pevné základy samostatného politického, národneho, hospodárskeho a kultúrneho vývinu nášho národa. Založil hnutie známe ako štúrovske hnutie. S menom Ľ.Štúra súviseli tri významné revolučné činy: uzákonenie slovenčiny ako spisovného jazyka, založenie prvého celonárodného spolku Tatrín a vydanie Slovenských národných novín ako prvých slovenských národných novín a politických novín.
Prvým veľkým prínosom do slovenskej kultúry v čase maďarského útlaku Slovákov bolo nesporne založenie Mestského čitateľského spolku v Bánovciach v roku 1870.Ďalšou významnou udalosťou bolo otvorenie slovenského kasína a kaviarne. O štyri roky neskôr bolo založené prvé Slovenské divadelné družstvo. Prvé slovenské divadelné predstavenie sa uskutočnilo v roku 1874 a po predstavení vystúpil so slovenskými ľudovými piesňami aj slovenský krojový spevokol z Rybian.
Z nemeckej štatistickej ročenky Trenčianskej župy z roku 1877 sa dozvedáme, že v Bánovciach bol založený spevácko-hudobný spolok, ale dychovú hudobnú kapelu (bandu) založil Dobrovoľný hasičský spolok až v roku 1892. Kapela vystupovala i pri rozličných podujatiach, ktoré organizovala rímsko-katolícka cirkev. Dychová kapela hasičov sa rozpadla zriadením požiarneho zboru z povolania. V roku 1956 sa opäť zaktivizovala a v roku 1960 založil dychovú kapelu aj dorast Dobrovoľného hasičského zboru pod vedením organistu Jozefa Podobu. Zanikla v roku 1967, keď založili dychovú hudbu pri závodnom klube Tatra.
V roku 1908 vznikol pod vedením Srba Mikuláša Agiča s pomocou katol. kaplána Ľudovíta Eiseleho tamburášsky (balalajkový) súbor, ktorý potom spestroval slov. národne zamerané podujatia a získal obľubu v Bánovciach a okolí.
Založenie obecnej knižnice sa datuje rokom 1922, keď obecné zastupiteľstvo odkúpilo od Antona Šebu súkromnú knižnicu, ktorú tvorili slovenské a české knihy. Knižnica bola umiestnená v budove mestského úradu. V roku 1966 bola premenovaná na Mestskú knižnicu Ľudovíta Štúra.
Ku kultúrnemu oživeniu mesta nesporne prispelo aj kino. Počas prvej Československej republiky boli v meste dve kiná. Kino Sokol, ktoré patrilo spolku Sokol a kino Orol, ktoré patrili spolku Orol a v roku 1945 ho premenovali na kino Slovan. Kino Sokol bolo zrušené za autonómie Slovenska v roku 1938.
Významnou kultúrnou a spoločenskou udalosťou bolo postavenie pamätníka Ľudovíta Štúra. Iniciátorom postavenia bol dr. Jozef Tiso, ktorý vyšiel s týmto návrhom na verejnom zhromaždení v roku 1932. Autorom pomníka je akademický sochár Jozef Pospíšil z Bratislavy a slávnostne bol odhalený v roku 1936.

Veľkú tradíciu malo v Bánovciach ochotnícke divadlo. Po roku 1950 vznikali závodné kluby, ktoré si vytvárali svoje divadelné a hudobné súbory v závode Mier, Zornica a Tatra. Najaktívnejší však bol divadelný súbor pri Dome osvety, ktorému za vysoké herecké výkony jeho členov prepožičal svoje meno profesionálny herec Andrej Bagar.
V rokoch 1911-1914 sa vydávali Nitriansko-Trenčianske noviny, ktoré boli jedinými slovenskými novinami v Nitrianskej a Trenčianskej župe. V decembri 1932 začali vychádzať Bánovské noviny, ktoré redigoval pracovník Okresného súdu Andrej Motoška. Ich vydávanie však bolo stratové a noviny rýchlo zanikli.
V rokoch 1952-1960 vychádzali v Bánovciach okresné roľnícke noviny pod názvom Hlas novej dediny.
V roku 1950 začali vychádzať i závodné noviny Vorošilovec, v súčasnosti majú tieto noviny hlavičku VAB. V tom istom roku začali vychádzať i závodné noviny Zornica. Mestské kultúrne stredisko vydávalo od roku 1977 mesačník Kultúrny kalendár. Tradícia Bánovských novín sa obnovila v roku 1991. Ich vydavateľom bolo MsKS, vychádzať prestali v marci 1997. Od roku 1996 ich postupne nahrádzalo Bánovské televízne vysielanie (BTV).Uvažuje sa však o znovuvydávaní Bánovských novín. [štadión] Počiatky telovýchovy a športu v Bánovciach siahajú do roku 1920, keď boli v meste založené TJ SOKOL a TJ OROL. Oba telovýchovné spolky však od začiatku žili v nezdravej rivalite, ktorá vyplývala nie zo športovej ctižiadosti, ale z politického či náboženského zamerania.
Počiatky futbalu siahajú do rokov 1922-1923.V tom čase bolo prvé futbalové ihrisko na ozorovských lúkách. V roku 1931 mal Bánovský futbalový klub-BFC-165 členov. Medzníky športu:
• v r.1919 bol založený Zväz junákov a skautov
• 26.11.1933 bol založený odbor turistiky
• v r.1953 priniesol do Bánoviec Ján Margita box
• v 60.rokoch minulého storočia oživil Ľuboslav Ježo tradíciu minifutbalu
• v r.1964 založili v Tatre klub cyklistiky
Šport mal a má v Bánovciach bohatú tradíciu a pestrosť, napr.:futbal, turistika, atletika, biatlon, basketbal, volejbal, hokej, karate, kolky, zápasenie, kulturistika, stolný tenis, hádzaná, plávanie, tenis a pod..

Kultúrne pamiatky a zaujímavosti

Na území mesta sa nachádza 17 kultúrnych pamiatok evidovaných ÚZKP v Bratislave a iné pamätihodnosti.
• Kostol sv. Mikuláša biskupa mal ho začať stavať už v roku 1149 nitriansky biskup Mikuláš a práce dokončiť biskup Eduard s pomocou arcibiskupa Jóba, tí ho však s najväčšou pravdepodobnosťou nepostavili, i keď stavbu kostola skutočne môžeme zaradiť do prvej tretiny 15.storočia. Kostol sa nachádza na návrší v severovýchodnej časti mesta. Vo vnútornom vybavení je pozoruhodný klasicistický hlavný oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia, renesančná murovaná kazateľnica z konca 17. storočia, ďalej baroková polychrómovaná drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia, na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ a pod dlážkou kostola sa nachádza krypta.
• Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1803 v klasicistickom slohu na mieste bývalého kostola. Hlavný oltár sv.Trojice je klasicistický a pochádza z čias výstavby kostola z roku 1802. V roku 1929 bol pre kostol získaný Betlehem, dielo rezbára B. Reka z Kutnej Hory. Renovovaný bol v roku 1924.
• Mariánsky stĺp je barokový a dal ho v roku 1712 postaviť na južnej strane pred farským kostolom Najsvätejšej Trojice rektor jezuitského skalického kolégia, páter Michal Dorza. Mariánsky stĺp je dokladom rekatolizačných snáh jezuitov prostredníctvom oživenia mariánskeho kultu. [Socha sv.Floriána]
Socha sv. Floriána je kamenná a stála na Jesenského ulici. Môžeme predpokladať, že bola vytvorená po roku 1767. Na Jesenského ulici stojí kópia z umelého kameňa, originál sa nachádza v depozite Mestského úradu v Bánovciach nad Bebravou.
• Socha sv. Jána Nepomuckého je pieskovcová a jej kópia stojí na Duklianskej ulici pred základnou školou.Plastika zodpovedá dobovému ikonografickému vyjadreniu druhej polovice 18. storočia. Originál je takisto uložený v mestskom depozite.
• Iná plastika sv. Jána Nepomuckého stojí pred cintorínom, v blízkosti Kostola sv.Mikuláša. Slohovo môžeme dielo zaradiť do obdobia klasicizmu s prvkami neskorého baroka. Dal ju postaviť bánovsky mešťan Ján Hankóni v roku 1782. Socha je pôvodný originál.
• Fara sa nachádza západne od Kostola Najsvätejšej Trojice. Stojí na mieste starej fary, ktorá bola zbúraná a na náklady župana Jána B. Ilešháziho postavená nová. V budove je uložený polychrómovaný gotický reliéf z lipového dreva Oplakávanie Krista z druhej polovice 15. storočia. I keď je dielo viackrát upravované, s lokálnymi úbytkami drevnej hmoty a pôvodná polychrómia je takmer zničená, je zrejmé, že ide o jedno z vrcholných diel neskorogotického sochárstva na našom území.
[Synanóga] Synagóga bola postavená v roku 1862 v historizujúcom neorománskom slohu na dnešnej Jesenského ulici. V roku 1963 prešla budova rozsiahlou prestavbou na predajňu nábytku a v súčasnosti je od roku 1990 majetkom evanjelickej cirkvi a.v.
• Židovský cintorín leží na juhovýchodnom okraji Bánoviec, ktorého východná časť bola v roku 1990 adaptovaná na mestský kresťanský cintorín. V starej časti sa nachádza asi 55 náhrobníkov z rôznych druhov kameňa s hebrejskými a nemeckými nápismi. Tu je umiestnená aj pamätná tabuľa židovských obetí druhej svetovej vojny.
• Pamätník Ľudovíta Štúra je dielom akad. sochára Jozefa Pospíšila. Kompozične i materiálovo sa zaraďuje ku skupine majstrových monumentálnych realizácií z druhej polovice 30. rokov 20.storočia. Vznikol v roku 1936 a bol súčasťou širšieho zámeru. V roku 1991 bol pamätník zreštaurovaný.
• Pamätný dom Janka Jesenského sa nachádza na Jesenského ulici č. 19/569 je venovaný pôsobeniu JUDr. Janka Jesenského v Bánovciach. Spisovateľ tu býval v rokoch 1906-1914, ako to uvádza pamätná tabuľa s bustou od akad. sochára Miroslava Tomašku umiestnená na dome. Samostatne stojaci prízemný rodinný dom zo začiatku 20. storočia má fasádu zdobenú secesným ornamentálnym tvaroslovím.
• Budova mestského úradu - pamätný dom historizujúca budova bola postavená v roku 1861, priečelie je zdobené po bokoch vstupu stĺpmi s kompozitnými hlavicami. V malej atike nad stredovou osou je umiestnený starý erb Bánoviec. Na budove sú umiestnené pamätné tabule z roku 1951 na pamiatku padlých partizánov a tabuľa, ktorá pripomína, že v budove sídlil Revolučný okresný národný výbor.
• [Kaštieľ rodu Ottlíkovcov ] Kaštieľ rodu Ottlíkovcov staršie sídlo uprostred obce Horné Ozorovce na rázcestí hlavnej a vedľajšej cesty dal v roku 1693 Juraj Ottlík opevniť a premeniť na pevnôstku. Renesančný kaštieľ dostal svoju konečnú podobu začiatkom 18. storočia.
• Barokový kostol v tej istej obci patrí k sieňovému typu s drevenými emporami na východnej a západnej strane. Vzhľad priečelia bol v roku 1973 pozmenený prístavbou veže. Neskorobaroková kazateľnica z 18. storočia s polygonálnym parapetom má vo výplňach obrazy štyroch evanjelistov a spasiteľa sveta.
• Kostol sv. Michala archanjela sa nachádza v obci Biskupice a bol spomínaný po prvý raz v listine z roku 1322. Pôvodne gotický kostol stojaci na rázcestí v strede obce bol prestavaný v roku 1664, zbarokizovaný a obohnaný múrom v roku 1752. Hlavný oltár je rokokový a pochádza z roku 1762. Baroková kazateľnica z polovice 18. storočia je murovaná, doplnená kamennými článkami. Pod kostolom sa nachádza krypta, v ktorej boli pochovávaní príslušníci zemianskych rodín Hodosiovcov a Simoniovcov.
• Pamätník obetiam fašizmu z rokov 1944 – 1945 Cibislavka, ktorý bol odhalený v roku 1962.

Mikroregióny okolia Bánoviec

Blízke okolie mesta Bánovce nad Bebravou tvorí päť mikroregiónov, kde sa polohovo blízke obce združili, aby mohli lepšie propagovať svoje historické i súčasné danosti v oblasti cestovného ruchu, ale aj lepšie smerovali svoj hospodársky rast. V tejto časti publikácie Vás s nimi v krátkosti zoznámime a zároveň pozývame na ich návštevu.

Spoločenstvo obcí mikroregiónu Rybany

Tento mikroregión tvoria tieto obce:

Rybany

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1323, skutočnosti však nabádajú k tomu, že jej história spadá ešte do staroslovanského obdobia. Najstaršou sakrálnou stavebnou pamiatkou je pôvodný rímsko-katolícky farský Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Od roku 1962 je centrom hospodárskeho a spoločenského života celého spádového okolia.

Haláčovce

Prvá písomná zmienka je z roku 1407a týka sa dvoch kňazov – Stanislava a Štefana. Ich pôsobiskom mal byť kostol Panny Márie, ktorý v priebehu storočí patril raz k Halačovciam, raz k Otrhánkam. Hostoricky ho však jednoznačne treba označiť ako kostol pariaci k histórii oboch obcí.

Dolné Naštice

Podľa historických prameňov sa predpokladá, že prvými zakladateľmi obce boli kolonisti, ktorí sa v tunajšom chotári usadili na rozhraní 11. - 12. storočia. Prvá pisomná zmienka je z roku 1359 a cez obec prechádzala dôležitá spojovacia cesta medzi Trenčínom a Nitrou.

Pravotice

Názov obce vznikol z mena Pravota a v roku 1232 sa spomína ako Provta. Za feudalizmu patrila zemianskej rodine Dejmédiovcov.

Vysočany

Osídlenie obce je doložené už zo 7.-8. storočia slovanským mohylnikom. Názov dostali podľa usadenia sa na vysočine – roku 1232 sa spomínajú ako Vyssian. Patrila zemanom Vysočianskovcom a iným.

Pečeňany

Prvý písomný záznam o obci je až z roku 1323 a uvádza sa ako terra Besenyov, Bezenew. Podľa mena je obcou oveľa staršou a bola to pôvodne šľachtická osada potomkov Pečenehov.

Otrhánky

Prvá nepriama písomná zmienka pochádza z roku 1193. Najstaršia písomná zmienka o samostatných Otrhánkach pochádza z roku 1598, keď vystupuje pod názvom Otrhane Ztrece. Z historických pamiatok je treba spomenúť románsky Kostol Narodenia Panny Márie, ktorý patrí medzi najstaršie na území našej republiky, pretože nesie znaky sakrálnej architektúry z 10, storočia. V susedstve kostola sa v chotári Otrhánok nachádza „ veľký hon“ , ktorý nesie historické meno „ Tábor“, podľa ústneho podania sa hovorí, že na tomto území táborili husiti.

Nedašovce

Prvá písomná zmienka sa zachovala z roku 1232. V obci sa nachádzala baňa na mramor, ktorú vlastnili Taliani, v súčasnosti je zatvorená, zachovali sa však dva kríže vytesané z mramoru miestnymi obyvateľmi.

Brezolupy

Prvá písomná zmienka sa viaže k Uhrovskému hradu a to v roku 1294 a v roku 1323 pod názvom terra Brezolup sa už spomína oficiálny názov obce.

Spoločenstvo obcí mikroregiónu Podhorie

Spoločenstvo obcí mikroregiónu Podhorie vzniklo ako významný demokratizačný prvok. Starostovia s písomným súhlasom všetkých obecných zastupiteľstiev založili v novembri 1995 združenie pod názvom Spoločenstvo obcí mikroregiónu Podhorie, ktoré má za cieľ:
• cieľavedomú spoločnú ochranu zákonných práv a záujmov obci mikroregiónu Podhorie a ich obyvateľov, rozvoj efektívnej samosprávy obci, iniciovanie a podporu demokratických, politických a spoločenských procesov v mikroregióne
• rozvíjanie hospodársko-ekonomických aktivít, vytváranie priaznivého prostredia pre súkromný sektor, pre uplatňovanie trhovej ekonomiky
• iniciovanie aktivít v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia a výchovu občanov v tomto smere
• podporu sociálnej sféry zameranej na rozvoj starostlivosti o zdravie obyvateľov, rozvoj humanitnej a sociálnej starostlivosti, realizáciu rekvalifikačných programov pre nezamestnaných
• podnecovanie spoločenských, duchovných a kultúrnych aktivít pre ochranu a rozvoj historických tradícií, miestnej kultúry, morálky a etiky, ako aj športovo-turistických podujatí pre obyvateľov obcí i návštevníkov mikroregiónu.

Stopy po osídlení siahajú do neskorej doby kamennej - eneolitu (2000 r.pr.n.l.), keď sa v jaskyni Dupná diera v Slatinke nad Bebravou našli hroby lengyelskej kultúry. Osídľovanie súvisí s klimatickými zmenami, keď sa v dôsledku sucha obyvateľstvo sťahuje do hôr, kde bolo viac zrážok. V neskorej dobe bronzovej preniká zo severu na územie Podhoria ľud lužickej kultúry (1300-900 r.pr.n.l.), ktorý po sebe zanecháva mohylové a žiarové pohrebisko v Krásnej Vsi a žiarové v Timoradzi.
Z nasledujúcich období sa materiálne dôkazy o pobyte človeka nenašli. Archeologicky doložené sídliská sú až z 11.-13. storočia. Z tohoto obdobia pochádzajú aj hrádky v Čiernej Lehote a v Šípkove. Písomné pramene dokladajú Krásnu Ves v roku 1208 ako Baznan, Podlužany v roku 1295 ako possessio Polluszan, Šípkov v roku 1295 ako Sonko, Slatinu nad Bebravou v roku 1332, no existencia fary v rokoch 1332-1337 dokazuje ešte skoršie existovanie obce. Timoradza sa prvý krát spomína ako villa Timoraz v 1355. Trebichava bola založená v roku 1396 na zákupnom práve. Pravdepodobne najmladšou bola Slatina nad Bebravou, ktorá sa uvádza až v r. 1481. Všetky sídla mikroregiónu Podhorie patrili v stredoveku k Uhrovskému panstvu. V 16. storočí Podlužany stratili postavenie mestečka. Vývoj osídlenia v 17. storočí nepriaznivo ovplyvňovalo sťahovanie obyvateľstva do južných oblastí Slovenska a Uhorska. Vysťahovalectvo výrazne poznačilo aj osídlenie mikroregiónu Podhorie. Po skončení stavovských povstaní nastalo v Uhorsku obdobie hospodárskej konsolidácie, čo sa prejavilo v raste sídiel.

Spoločenstvo obcí mikroregiónu Suchodolie

Tento mikroregión tvorí 9 obcí: Zlatníky, Malé Hoste, Pochabany, Veľké Hoste, Libichava, Šišov, Borčany, Chudá Lehota a Livinské Opatovce. Vznikol v roku 2000 za účelom vzájomnej spolupráce, spoločného záujmu fyzických a právnických osôb za účelom rozvoja územia mikroregiónu. Sídlo mikroregiónu je v obci Zlatníky.
Mikroregión Suchodolie je situovaný v západnej časti okresu Bánovce nad Bebravou a v severozápadnej časti okresu Partizánske. Rozprestiera sa v severnej časti Nitrianskej pahorkatiny a tiahne sa smerom k severovýchodnému úpätiu Považského Inovca. Územie má rozlohu 9386 ha, leží pozdĺž potoka Livina v zlatníckej doline, ľudovo nazývanej „Suchá dolina“ alebo „Suchodolie“, podľa nízkeho výskytu zrážok v tejto oblasti. Územie bolo osídlené v mladšej dobe kamennej. Najväčším bohatstvom je prekrásna príroda s rozmanitou faunou a flórou.

Pamiatkové bohatstvo

Šišov

- rímsko-katolícky kostol z roku 1781
- kaštieľ, poschodová klasicistická budova postavená na starších základoch, terajšia podoba z roku 1870

Malé Hoste

- zvon z roku 1651
- rímsko-katolicky Kostol sv. Martina, v ktorom je umiestnený cenný organ z roku 1858

Zlatníky

– zvonica z 18. storočia

Veľké Hoste

- mohylnik a veľkomoravské sídlisko v chotári Chrásky z 8. a 9. storočia
- zvonica z 18. storočia

Borčany

– rímsko-katolícky kostol pôvodne gotický

Prírodné zaujímavosti

- prírodná rezervácia Kulháň – k.u. Zlatníky
- prírodná rezervácia Čepúčky – k.ú Zlatníky
- prírodný areál Okšove duby – k.ú. Zlatníky

Turistické možnosti

- letná a zimná turistika
- cykloturistika – značkované trasy
- hubárčenie
- zber liečivých rastlín
- možnosť ubytovania a stravovania

Spoločenstvo obcí mikroregiónu Uhrovská dolina

Uhrovská dolina sa nachádza v južnej časti Strážovských vrchov . Napriek nepriaznivým terénnym a životným podmienkam bolo územie Uhrovskej doliny osídlené už dávno v praveku. Obyvateľstvo sa tu prevažne zaoberalo poľnohospodárstvom, pestovalo víno vo vinohradoch a ovocie, ktoré spracovávali sušením. Bol tu bohatý kultúrny život a pochádza odtiaľto niekoľko významných osobností, ktoré sa zapísali do historických a kultúrnych dejín Slovenska.
Z tejto doliny, konkrétne Uhrovca pochádza Ľudovít Štúr a narodil sa tu aj Alexander Dubček.
Okrem nich z Uhrovca pochádza, alebo tu pôsobilo asi 20 literátov, národne uvedomelých učiteľov, výtvarníkov, spoločenskovedných a prírodovedných pracovníkov a politikov.
Obce sústredené v tejto oblasti sa spájajú, aby si navzájom pomohli pri prezentovaní samých seba smerom von a tak dali vedieť o svojom podiele na dejinách aj súčasnosti Slovenska. Zároveň podporili vlastný rozvoj smerom k službám a turizmu. Patria sem Brezolupy, Miezgovce, Horné Naštice, Uhrovec, Uhrovské Podhradie, Omastiná, Žitná-Radiša, Kšinná a Závada pod Čiernym vrchom.

Pamiatkové bohatstvo:

Uhrovský kaštieľ – zo 16. storočia – Uhrovec
Rodný dom Ľ.Štúra a A.Dubčeka – Uhrovec
Románsky kostolík – z 13. storočia – Kšinná
Uhrovský hrad – Uhrovské Podhradie
Jankov vršok – pamätné miesto Štúrovcov a národného odboja s pamätníkom SNP

Turistické možnosti:

Lyžiarsky vlek v Závade pod Čiernym vrchom.
V doline sa nachádza dostatok značkovaných turistických ciest, ktoré vedú k zrúcaninám Uhrovského hradu, na najvyšší vrch Rokoš a turisti môžu využiť ubytovanie na Jankovom vršku a v Striebornici.

Mikroregión Bánovecko

Dňa 24.októbra 2003 bol na základe §20b a násl. Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov založený mikroregión pod názvom Združenie obcí BÁNOVECKO. Oficiálne však toto združenie vzniklo až 14. novembra 2003 registráciou na Krajskom úrade v Trenčíne.

Združenie obcí založilo a teda jej členmi je osem obcí

- Mesto Bánovce nad Bebravou

- Obec Brezolupy

- Obec Dubnička

- Obec Dvorec

- Obec Horné Naštice

- Obec Ľutov

- Obec Miegzovec

- Obec Prusy

Cieľmi združenia je
- rozvoj občianskeho života, spolkovej činnosti
- rozvoj turistiky, cestovného ruchu, podpora drobného podnikania a služieb
- životné prostredie
- sociálna a spoločenská oblasť
- rozvoj vzdelávacích, kultúrnych a športových aktivít
- ochrana historických a duchovných hodnôt
- práca s deťmi a mládežou
- publikačná činnosť
Združenie obcí bolo založené na dobu neurčitú a jeho sídlom je Mestský úrad Bánovce nad Bebravou, Nám. Ľ.Štúra 1/1.
Orgánmi združenia obcí sú:
A/ valné zhromaždenie ako najvyšší orgán
B/ predsedníctvo ako výkonný orgán
C/ dozorná rada ako kontrolný orgán
Štatutárnym orgánom združenia je predseda predsedníctva – Ing. Ján Turčan, primátor Mesta Bánovce nad Bebravou.